Je zaujímavé, ako ľudia prijali digitálnu fotografiu a ako niektorí fotografi - umelci nie. V niektorých prípadoch sa môžeme stretnúť s postojom, že s digitálnou technikou prestáva byť fotenie umením. Je to zvláštny postoj, zvlášť po tom, že podobný názor bol na fotografiu celkove ešte vtedy dávno, keď fotografi exponovali platne v zariadeniach, ktoré by sami neuniesli. Vtedy bola kresba svetlom technická novinka, ktorá už nebola umením. Je pravda, že dnes nie je problém nafotiť tisíce obrázkov tak, že sa nám samým nebude chcieť prehrabáť v tých gigabajtoch dát. Už asi nemáme veľmi chuť skúšať ten istý záber po dvadsiaty, možno štyridsiaty krát.

Nechcem o sebe tvrdiť, že viem fotiť. Som príliš mladý na to, aby som to vedel:) Ale fotografia ma fascinuje. Páči sa mi, ako vždy existuje spôsob, ako urobiť obrázok krajším. A občas sa mi podarí urobiť ďalší a ďalší krok k niečomu, čo vyzerá dobre. K foteniu som sa dostával pomaličky. Najprv som fotil na kinofilm, neskor malym digitálnym kompaktom, ale stále to nebolo ono. Akosi mi na fotografii niečo chýbalo. Relatívne nedávno som sa rozhodol zainvestovať a zaopatril som si digitálnu zrkadlovku. Dovtedy som poriadne nechápal ten rozdiel, ktorý spočíva v odlišnom princípe snímania obrázka. Objavil som úžasnú voľnosť v tom, čo môžem robiť.

Ale asi nie v clone, čase, ohnisku a miliónoch pixelov je to hlavné, čo robí dokonalú fotku dokonalou. Je to cit pre niečo pekné a chuť ukázať to iným, ale aj istá prax v tom, ako dostať na snímač (resp. kartu) to, čo vidíme. Ako človek stlačí spúšť v očakávaní výsledku znova a znova, prichádza na to, ako zobraziť svet tak, ako ho vidí on a o toto videnie sa podeliť s ostanými.

Toto je akási vášeň, ktorá dodáva chuť skúšať ďalej a vďaka ktorej píšem tieto riadky a skúšam sa podeliť o to, ako svet vidím ja. Tak teda: nech sa páči...

Dopracoval som sa k svojej stránke po tom, ako som o pôvodnú doménu prišiel vďaka hostingu, čo určite nezabudnem spomenúť v blogu. Začínam po dlhšej dobe v perfektnom novom designe od Števa Bačkora. A idem skúsiť ukázať, čo som sa za tú dobu naučil vďaka ľuďom okolo mňa aj vlastnej zvedavosti a dúfam (snáď nie celkom neopodstatnene), že aj akej-takej šikovnosti. Od mojich posledných príspevkov na starej adrese som čo-to poskúšal s fotoaparátom aj klávesnicou (medzi značkami <? a ?>). Tak, ak máte chuť, nech sa páči...

Tu by som sa rád poďakoval ľuďom, ktorí ma ťahajú dopredu (či už profesne alebo rozhľadom), možno ľuďom, ktorí mi pomáhajú fungovať. Nebudem ich tu menovať, oni vedia, kto to je. A navyše by som mohol niekoho uraziť, ak by som ho nespomenul, alebo ho napísal na mieste, o ktorom si myslia, že im nepatrí ;)
Každopádne mám za čo ďakovať, pretože som zavislý od ľudí okolo mňa. Nedokážem byť sám a fungovať v "ľudoprázdne". Vždy potrebujem niekoho, kto ma postrčí vpred.
A zároveň sa ospravedlňujem, ak má niekto kvôli mne pocit krivdy. Nie som dokonalý a ani to o sebe netvrdím...

Kto som? Jeden obyčajný študent-programátor. Mám to šťastie (niekto si myslí, že nešťastie) pracovať pre veľkého hráča na slovenskom internete. Tak som nútený učiť sa nové veci, ktoré sa týkajú programovania alebo marketingu. Vďaka jednej zo služieb som začal s fotením ľudí (v prvom rade párty foto) a stretol som tak práve možno aj Vás.
Ako by možno povedal pán Exupéry, som obdivovateľ života a zmien, ktoré prináša. Teraz možno píšem familiárne, ale som sám zvedavý na zmeny, ktoré v týchto odsekoch urobí čas...