Pre príspevky s tagom ‘zodpovednosť’

Moderný vzťah a kresťanská morálka

Utorok, Júl 22nd, 2008

Po poslednom článku sa ma v komentároch Pjotr pýtal, čo vravím ako kresťan na predmanželský sex a antikoncepciu. Musím priznať, že po tejto otázke sa mi zarosilo čelo. Pravdu povediac, nie je veľmi ľahké úprimne odpovedať, ale pokúsim sa.

Snáď nebudem vyzerať ako fanatik, ale musím povedať, že a priori súhlasím s názorom cirkvi. Keďže predpokladám, že veriaci ľudia majú v tejto otázke jasno, nebudem sa na ?u pozerať z pohľadu viery, ale z pohľadu morálky. Vopred musím povedať, že určite ani ja nie som ideálny a nedokážem byť natoľko chladný, ako by som chcel. No nie je to tak, že by som chcel rozprávať hlúposti, s ktorými nesúhlasím a tváriť sa pri tom ako kazateľ. Ako povedal niekto známy: “dá sa v niečo veriť a nedokázať sa tým riadiť”.

Mám priateľku, máme sa radi, páči sa mi. Určite ma nenecháva chladným, ale cítim, že je to viac než OK, keď sme sa rozhodli počkať do (prípadnej) svadby. Som spokojný s naším status quo. Vieme sa venovať jeden druhému a rozumieť si. Vieme sa spolu smiať, premýšľať, posedieť a necítime, že by nám niečo chýbalo. Sme toho názoru, že sa nemáme kam ponáhľať. A vôbec sa nebojím o sexuálnu kompatibilitu a podobné “šplechy”. Verím, že takto dokážem byť vo vzťahu viac vnímavý a riešiť veci, ktoré sú nateraz dôležitejšie.

A čo sa týka antikoncepcie: Ak by sa k vzťahom pristupovalo dostatočne vážne, nebolo by treba riešiť problém s nechceným tehotenstvom, keďže manželstvo je určené aj ako akýsi priestor pre výchovu detí. Nevravím, že manželstvo má byť chovnou stanicou a žena má rodiť každým rokom ako jablonka (tak, ako to často býva v silne veriacich rodinách). Je podľa m?a dôležité, aby sa dieťaťu dostalo všetko, čo potrebuje (nie chce). Ale treba byť ochotný zodpovedne prijať deti a s láskou ich vychovávať. Už vidím, ako sa na moju hlavu znesie vlna kritiky, ale som presvedčený, že v prípade potreby sa dajú deti plánovať aj prirodzenou cestou. Záleží už od nás, ako sa k tomu postavíme a aký chceme, aby náš vzťah bol.

Natíska sa nám asi otázka, či je takýto spôsob ponímania vzťahu užitočný aj pre neveriacich partnerov. Úprimne si myslím, že ano. Rozhodne to nie je na škodu. Može to istým spôsobom pomocť vzájomnému pochopeniu. Ale to už je na jednotlivcoch, resp. jednotlivých pároch. Ja som písal sám za seba…

P.S.: Ak sa niekomu nepáči môj názor, pokojne argumentujte a skúste si obhájiť výhrady voči nemu.

My Business Is To Create

Utorok, Máj 27th, 2008

I must create a system, or be enslaved by another man’s; I will not reason and compare; my business is to create.

William Blake

Tento výrok si pamätám z jedného filmu, ktorý som videl nedávno. Bolo pre m?a zarážajúce, že v tematicky tak ľahkom filme odznela takáto myšlienka. Dosť rýchlo som sa s ?ou stotožnil. Vraví o tom, čo cítim. Je to o potrebe tvoriť. Je to dôvod, prečo píšem tento blog. Nevravím, že to, čo robím je perfektné. Nie som bezchybný a ani to, čo tvorím také nie je. Ale snažím sa a s každou novou vecou, ktorá vychádza spod mojich rúk pociťujem pocit, že dokážem aj niečo vyprodukovať a nielen kritizovať prácu iných. Ak niečo tvorím, dávam zo seba to, čo robí m?a mnou, a z toho, čo vytvorím, je cítiť a vidieť môj postoj k veciam. Preto píšem, preto fotím, preto programujem. My business is to create…

Ako Schumi

Utorok, Máj 20th, 2008

Pred časom bol na vybrali.sme.sk uverejnený článok o tom, ako vodičom pomáha celodenné svietenie. Ok, súhlasím. Tiež som vodič a tiež mám rád, ak vidím, čo všetko je predo mnou. No autor onoho článku priznáva inú svoju neresť. Rýchlosť. A viem, že tá je iba súčasťou jeho agresívneho štýlu jazdy.

Asi by som sa mal hanbiť za to, ako jazdím ja. Je pravda, že nie som najskúsenejší vodič. Ale na druhú stranu, snažím sa byť ohľaduplný voči ostatným vodičom aj voči cyklistom a chodcom. Temperamentnejší vodiči musia škrípať zubami, ak sa ich ručička tachometra ustáli na 60 (90) km/h a oni tupo pozerajú na môj zadný nárazník. Napriek mojim kiksom si myslím, že jazdím bezpečne. Ale môžem sa mýliť.

Koniec-koncov to, že jazdia bezpečne tvrdia aj páni, ktorí už značku “Z” na zadnom nárazníku nemajú (iba ak by znamenala závodník, resp. zabijak). Mal som tú česť cestovať s pánom, ktorý si to cez Šturec rezal krásnou stovkou, medzi zákrutami predbiehal nákladiak a na rovnej ceste svoju felíciu škrtil dosť nad 140. O pár kilometrov ďalej ho zastavili “ujovia” v zelenom. Šiel 79 v miestach, kde kvôli častým nehodám tabuľa dovoľovala iba šesťdesiatku. V tejto situácii ma omráčilo “spravodlivé” rozhorčenie spomínaného vodiča, keď tvrdil, že jazdí bezpečne a nikoho neohrozuje.

Najkomickejšie (alebo najtragickejšie) na tom všetkom bolo, že vodič naozaj veril, že má pravdu. A to určite nie je iba jeho prípad. “Veď viem, čo si môžem dovoliť, nikoho neohrozujem”. Nie, na m?a podobné argumenty neplatia. Vodič môže byť dobrý, presný, skúsený. Ale ak si verí príliš a riskuje viac, ako je zdravé, stačí, aby sa nezadarilo raz. Dôsledky môžu byť viac než smutné. Ak radi tlačíte plynový pedál k podlahe, ruku na srdce: naozaj Vám nestúpa pri ostrom zrýchlení adrenalín v očakávaní niečoho, čo nemusí dopadnúť dobre?

Ak máš čo povedať, bloguj. Neviem, kto to povedal, neviem, či som túto vetu neskomolil. Ale takto nejak chápem úlohu blogu. Dať ľuďom, ktorí ma chcú počuť, vedieť, že som tu, že mám svoj názor a nehanbím sa zaň. Je ťažké zhrnúť, o čom budem písať inak ako "o tom, čo ma baví". Nechcem si dávať fixné hranice, ale nechcem sa tváriť ako odborník na všetko. Tento svet je perfektný a okolo nás je toľko fajn vecí, že je asi hriech o nich nepísať. Tak ja tu doťuknem pár riadkov o tom, čo okolo seba vidím svojimi očami. A prosím: Ak niečo napíšem nešikovne, ak sa zle vyjadrím, ak nechtiac napíšem niečo, čo radšej napísané byť nemalo, prepáčte mi. Prosím... :-)

A čo to mám rád? Fotenie. Obrázky toho, čo pekné sa dá vidieť. Asi žiadne výtvarné umenie ma neoslovuje tak ako práve fotografia. Hudba. Perfektný relax a odstraňovač bolehlavov. Milujem akustickú hudbu, ska-jazz, pop, folk, rock.... Medzi tým, čo počúvam sa nájde Paulo Nutini, Jarek Nohavica, Jack Johnson, Norah Jones, Nerina Pallot a milión ďalších (nebo tak nějak). Film. Vždy poteší pekný príbeh v pohyblivých obrázkoch. Technika. Je to tiež akési umenie, ktoré ukazuje, čo všetko dokážeme, aké sú naše možnosti. Príroda. Ak sú tie predchádzajúce veci umením ľudí, toto je umením Boha. Tu ukázal, žo dokáže (fakt svelý chlap - alebo žena? :-D ).

A ak mám vypichnúť zopár vecí, ktoré mám fakt rád, tu je môj minizoznam:

  • Aďka
  • iPod nano & Koss Porta pro
  • Nerina Pallot: Fires
  • Petti di pollo al forno
  • Leffe blonde
  • Wacom bamboo
  • Nikon D40
  • Garmont Nagevi
  • Tolkien's books
  • Lunch on skyscraper
  • I Am Sam
Grafika by Števo Bačkor running Wordpress