OnkoKubo.sk

Tejto veličiny som sa už dotkol v článku o expozícii. Viacero ľudí sa ma odvtedy spýtalo, čo reprezentuje hodnota ISO. V angličtine je tento pojem uvádzaný aj ako rýchlosť filmu. Označuje to, ako dlho musím exponovať film, aby sa na �?om vytvoril požadovaný obraz. Hodnoty ISO sú bežne uvádzané v násobkoch sto (možu byť aj nižšie). Každá nasledujúca hodnota filmu (v praxi) je dvakrát vyššia ako predchádzajúca. Tvoria teda postupnosť 100, 200, 400, 800 a tak ďalej.

Dôvodom takýchto násobkov je naše oko. Vnímanie intenzity svetla ľudským okom totiž nie je lineárne, ale logaritmické. Zjednodušene povedané, ak osvetlíme miestnosť jednou žiarovkou a potom zasvietime ešte jednu rovnakú, spozorujeme rovnakú zmenu osvetlenia, ako keď zasvietime ešte ďalšie dve. Medzi jednou, dvomi a štyrmi žiarovkami pozorujeme rovnaký rozdiel. Tento rozdiel, akúsi hodnotu, bod, nazývame 1 EV – exposure value.

Z tohto všetkého vyplýva, že film s hodnotou ISO 400 potrebuje dvakrát kratší čas ako film s hodnotou ISO 200. Rozdiel medzi nimi je jedno EV. Pri filme s ISO 1600 by sme potrebovali trikrát kratší čas a rozdiel v expozícii je 3 EV.

Pomocou EV si mozeme urcit, ako exponovat fotografovany objekt. Pre vašu predstavu možem uviesť niekoľko príkladov: sneh na priamom slnečnom svetle (16 EV), západ slnka (12 EV), neóny a reklamné svetlá (9-10 EV) svetlo vianočného stromčeka (4-5 EV).

Naše oko má teda rozsah až 20 EV (nie v jednej scéne), čo je viac ako milón násobný rozdiel v intenzite osvetlenia. V jednej scéne je tento rozsah omnoho menší. Menší rozsah ako oko má bežný kinofilm a ešte menší čip digitálneho fotoaparátu. Preto potrebujeme pre veľmi tmavé a veľmi svetlé scény ovplyv�?ovať množstvo zosnímaného svetla ešte inak. Na ovplyvnenie scény využívame aj expozičný čas a clonu. Logicky prídeme na to, že viac fotónov filmom alebo snímačom ulovíme, ak ich budeme zachytávať dlhšie. Preto v zlých svetelných podmienkach predlžujeme čas. A naopak. Pri silnom svetle čas skrátime.

Digitálny fotoaparát má čip stále rovnako citlivý na dopadajúce fotóny, záleží iba na elektronike, ako interpretuje hodnoty zmerané čipom. Potom môžeme povedať, že ISO nám hovorí, ako veľmi náš fotoaparát signál zo snímača zosilnil.

Lenže čipy fotoaparátov môžu mať šum. Ten si predstavme ako malé zosilnenie signálu v jednom bode, ktoré nezáleží od osvetlenia a je náhodné. Sú to tie nepekné farebné bodky na našich digitálnych fotkách. Pri dobrom osvetlení je šum takmer nepozorovateľný. Pri nízkom osvetlení je ale takýto malý výkyv zreteľnejší. Intenzita výkyvu sa nezmenila, ale jeho pomer k slabšiemu signálu je vyšší ako k silnejšiemu. Preto šum pozorujeme najmä v tmavých scénach. Ak zvýšime ISO, zvýši sa zosilnenie signálu, ktorý sme získali zo snímača. Lenže táto informácia obsahuje aj šum, ktorý sa tiež zosilní. Preto pozorujeme vyšší šum pri vyššom ISO.

Za pomoc pri písaní ďakujem Aďke a Peťovi Mackovi