OnkoKubo.sk

Možno nemáte fotoaparát za niekoľko desiatok tisíc korún, no aj tak by ste radi dostali na fotku viac, ako Vám dovolí automatika. Je veľa trikov, ktoré používajú “profíci”, no najzákladnejšou podmienkou cieleného ovplyv�?ovania výsledného obrázka je to, že porozumieme expozícii. A čo to vlastne je tá expozícia? Najlahšie sa dá popísať ako kontrola množstva svetla, ktoré mi vykresľuje fotografiu.

Na to, aby sme pochopili, akým spôsobom môžem ovplyvniť expozíciu, musím vedieť, ako funguje môj fotoaparát, a ako táto funkčnosť ovplyv�?uje spomínaný svetelný tok.

Na začiatku cesty lúča telom môjho aparátu je objektív. Sústava šošoviek v rôznych zoskupeniach presne nastavených tak, aby vedeli ukázať snímaču ostrý obraz toho, čo ideme fotiť. Tieto šošovky sa pohybujú v akomsi tubuse.

V tubuse je umiestnená clona. Funkčnosťou sa podobá na dúhovku ľudského oka. Vie zväčšiť alebo zmenšiť priemer “diery” uprostred nej. Dĺžka tubusu objektívu v kombinácii s priemerom tohto otvoru v clone vytvárajú dôležitú veličinu nášho objektívu. Je to svetelnosť. Udáva sa ako 1/x, kde x je desatinné číslo, najmenej 1. Čím bližšie je toto x k jednej, tým je objektív svetlejší a dá sa povedať, že kvalitnejší (samozrejme drahší).

Po tom, ako lúč prejde clonou a objektívom, dopadá na snímač. Tu sa uplat�?ujú ďalšie veličiny dôležité pre výslednú expozíciu. Je to čas, po ktorý osvetľujeme snímač a zosilnenie, ktorým násobíme namerané hodnoty intenzity osvetlenia. Toto zosilnenie je nazývané ISO. Reprezentuje rovnakú veličinu ako ISO pri klasickom filme do fotoaparátov. Tam je to citlivosť filmu, pri digitálnom fotoaparáte citlivosť snímača. bežné hodnoty sa pohybujú od ISO 100 do ISO 1600. Samozrejme, dnešné fotoaparáty podporujú aj mnohonásobne vyššie hodnoty ISO, no tie sú pre nás (ako si povieme neskôr) zbytočné.

Tak sme dostali akúsi trojkombináciu parametrov, ktoré ovplyv�?ujú expozíciu: svetelnosť objektívu, expozičný čas a citlivosť – ISO. Ako však spolu súvisia?

Skúsme si predstaviť, že expozícia je ako nalievanie vody do nádoby (prakticky je to skôr nalievanie svetla na snímač, ale ako pomôcka to môže byť fajn). Potom môžeme prirovnať clonu k prierezu potrubia, ISO k rýchlosti, akou tečie voda a čas ostáva expozičným časom. Ak zväčšíme prierez potrubia (otvoríme clonu), nádoba sa nám naplní rýchlejšie. Rovnako, ak bude voda tiecť rýchlejšie (teda budeme mať vyššie ISO), nádoba bude naplnená skôr. A nakoniec, ak budeme liať vodu dlhšiu dobu, do nádoby jej nalejeme viac.

Tieto parametre môžeme ľubovoľne kombinovať. Pre správnu expozíciu nám je teda v podstate jedno, či zdvojnásobíme ISO, alebo budeme fotografiu snímať dvakrát dlhšie. Rozdiel je v tom, že pri príliš dlhom expozičnom čase sa nám predmety v pohybe rozmažú, takisto pri horších svetelných podmienkach nemôžem fotiť “z ruky”, ale musím použiť statív. No ak chcem odfotiť vodopád tak, aby voda vytvorila závoj, čo najviac zatvorím clonu, znížim ISO a tak budem môcť zvýšiť čas. Za úplne jasného d�?a na horách nemusí byť výsledok uspokojivý, ale po chvíli hrania sa určite prídete na to, ako vytvoriť obrázok ako z časopisu