Pre príspevky s tagom ‘právo’

… ale nie je pro-life ako pro-life

Štvrtok, Apríl 2nd, 2009

Ako tak premýšľam nad diskusiou k môjmu poslednému príspevku, nedá mi to a musím sa brániť. Existujú asi predsudky voči veriacim, ktorí dávajú najavo svoje názory. Podľa okolia sú to často fanatici, ktorí otravujú svojimi názormi. Ale často ani tí radikálnejší nie sú fanatici. A sme pri tom. Radikálnejší a umiernenejší, nekonfliktní, rozhodní a nekompromisní. Jeden názor, ale veľa pohľadov. Nie je to nelogické, skôr naopak. Aj ako praktizujúci katolík (a nehnevajte sa, ale neviem povedať, na koľko percent som ten “správny typ” katolíka) môžem mať na veci svoj názor.

Často sa mi vytýka aj z radov iných veriacich, že nie som dôsledný v tom, čo vravím. Obrázok z kampane právo na životAle je to môj pohľad a moje presvedčenie. Nie ohľadne veci, ako sú potraty. Tento názor mám asi s ostatnými priateľmi rovnaký. Je to skôr pohľad na to, ako svoje názory prezentovať a presadzovať. Aj mne ako človeku vážiacemu si život môže prísť zle, ak vidím, ako niekto na billboard vylepí zmrzačené telíčko nenarodeného dieťaťa. Je to dobrá šoková terapia. Ale možno sa treba pýtať na to, čo vlastne spôsobuje. Aby nevyvolala skôr averziu voči pro-life názorom ako voči potratom. Ja osobne totiž beriem takéto praktiky ako citové vydieranie alebo psychické znásilnenie. Niečo takéto môže podľa m?a (a nielen m?a) ublížiť.

Nevravím, že nemáme povedať svoj názor čo najrozhodnejšie. To, čo vravíme nemá byť “aj áno, aj nie”. Sme kresťania a naša spoločnosť je ešte stále zvyknutá počuť názor veriacich, i keď to niekomu začína vadiť. Ale mojou predstavou kresťana je človek, ktorý svojimi názormi ľudí neuráža a nepôsobí na nich nepríjemne. Nie som ten najväčší diplomat. Ale už v Biblii sa o kresťanoch píše ako o “ľuďoch pokoja”. Nie som si istý, koľko pokoja vo Vás zanechá obrázok mŕtveho človeka.

Nie všetky deti môžu takto spať v posieľkachA neobstojí názor typu “nech vidia, o čom to je”. Je veľa iných spôsobov, ako povedať to svoje a možno budú ľahšie prijímané, i keď odozvy nebudú také silné. Možno biela stužka zmení viac ako veľký billboard. A od nás veriacich by nebolo zlé, ak by sme sa nebáli povedať svoj názor.

Nezávisle na mne dnes začal o tejto istej téme písať Maťo na svojom blogu, tak si skúste prečítať o veci aj z jeho pohľadu.

Aj Pro-life je Pro-choice

Nedeľa, Február 22nd, 2009

Na Slovensku sa niekedy pro-life označuje aj ako náboženský radikalizmus v otázke plánovaného rodičovstva a sexuality. Jeho opakom je hnutie pro-choice, ktoré sa snaží bojovať za práva žien. Chcú, aby každá žena mohla rozhodovať o svojom tele. Neviem veľa o predstaviteľoch tohto názorového smeru, ale predstavujem si ich hlavne ako emancipované ženy, ktoré sa chcú cítiť slobodné.

Vždy mi bolo ťazké písať o tejto téme, lebo som si myslel, že človek, ktorý nie je kresťanom a nevidí túto problematiku z tohto uhla nevie zaujať postoj, ktorý bude brániť dieťa, ktorého život má legálne skončiť. Nedávno som sa dostal k vyjadreniu Michala Kaščáka, ktoré bolo uverejnené v časopise .týžde?.

Jeho názor nie je presne podľa toho, čo by povedal Karol Wojtyla(†) – a čo vlastne aj povedal a dosť nahlas, ale má pravdu. Ono, aj to dieťa by malo mať práva. Nech si vraví kto chce, čo chce, aj nenarodené dieťa je človek. Sú dve hranice, podľa ktorých môžeme posudzovať, či je fetus človekom: pôrod alebo počatie. Mne logicky vychádza ako víťaz tá prvá (Však netreba rozoberať argumenty?). Ak je človek, má právo – choice. Ak by vám ho mohlo povedať, čo by si vybralo?

Ak teda prijímam svoju sexualitu, nech ju prijímam so všetkým, čo z nej vyplýva. Ak ju berieme ako dar od Boha či nástroj prežitia a evolúcie, slúži a priori na zabezpečenie existencie ďalšej generácie. Asi by teda nebolo od veci sa nad tým zamyslieť a povedať si, či to dieťa nemá mať šancu vyrásť dosť na to, aby si samo hájilo svoje práva, keď dostalo život tak, ako je to prirodzené. A myslím, že nemusí byť veriace, aby povedalo, že chce žiť.

Týmto veľmi ďakujem Michalovi Kaščákovi za krátky článok.

Ak máš čo povedať, bloguj. Neviem, kto to povedal, neviem, či som túto vetu neskomolil. Ale takto nejak chápem úlohu blogu. Dať ľuďom, ktorí ma chcú počuť, vedieť, že som tu, že mám svoj názor a nehanbím sa zaň. Je ťažké zhrnúť, o čom budem písať inak ako "o tom, čo ma baví". Nechcem si dávať fixné hranice, ale nechcem sa tváriť ako odborník na všetko. Tento svet je perfektný a okolo nás je toľko fajn vecí, že je asi hriech o nich nepísať. Tak ja tu doťuknem pár riadkov o tom, čo okolo seba vidím svojimi očami. A prosím: Ak niečo napíšem nešikovne, ak sa zle vyjadrím, ak nechtiac napíšem niečo, čo radšej napísané byť nemalo, prepáčte mi. Prosím... :-)

A čo to mám rád? Fotenie. Obrázky toho, čo pekné sa dá vidieť. Asi žiadne výtvarné umenie ma neoslovuje tak ako práve fotografia. Hudba. Perfektný relax a odstraňovač bolehlavov. Milujem akustickú hudbu, ska-jazz, pop, folk, rock.... Medzi tým, čo počúvam sa nájde Paulo Nutini, Jarek Nohavica, Jack Johnson, Norah Jones, Nerina Pallot a milión ďalších (nebo tak nějak). Film. Vždy poteší pekný príbeh v pohyblivých obrázkoch. Technika. Je to tiež akési umenie, ktoré ukazuje, čo všetko dokážeme, aké sú naše možnosti. Príroda. Ak sú tie predchádzajúce veci umením ľudí, toto je umením Boha. Tu ukázal, žo dokáže (fakt svelý chlap - alebo žena? :-D ).

A ak mám vypichnúť zopár vecí, ktoré mám fakt rád, tu je môj minizoznam:

  • Aďka
  • iPod nano & Koss Porta pro
  • Nerina Pallot: Fires
  • Petti di pollo al forno
  • Leffe blonde
  • Wacom bamboo
  • Nikon D40
  • Garmont Nagevi
  • Tolkien's books
  • Lunch on skyscraper
  • I Am Sam
Grafika by Števo Bačkor running Wordpress