OnkoKubo.sk

Veľmi ma zaujal blog Peťa Drusku a hneď mi do očí padol článok, ktorého názov zabrnkal na moju strunu “katolíckeho cítenia”.

Autor vraví, že chce byť kresťan, ale nechce byť katolík/evanjelik (ostatné “kresťanské sekty” vraj neberie do úvahy). Je to zaujímavý pohľad, lebo tieto cirkvi robí nimi samými to, aké učenie hlásajú. Cirkev (náboženstvo) bez viery byť nemôže. Ale viera bez určitého poriadku takisto nemusí byť najlepšia. Človek má sklony skĺznuť k subjektivizmu a nie je dobré rásť bez dozoru a pomoci. To ale nevravím, že sa treba vzdať svojho rozumu a úsudku. Mám dojem (a som o tom presvedčený), že človek je zodpovedný za to, aby premýšľal, vzdelával sa, bol kritický a tak rástol. A to od neho chce Cirkev. Nemám byť len ovečkou, ktorá slepo nasleduje príkazy. Slepý je možno tak fanatizmus a ten nie je OK. Cirkev chce, aby sme boli dospelí a zodpovedný za seba aj za svoje okolie.

Celkove sa to dá zhrnúť tak, že “cirkevné príkazy” sú len obyčajné morálne zákony obohatené o ďalší rozmer (z ontologického hľadiska). Pre neveriaceho človeka môže byť týmto ďalším rozmerom akási láska k druhým a (zdravým spôsobom) k sebe. Pre veriaceho je to Božia prítomnosť.

Ak má cirkev nejakú chybu, je to práve v tomto. Ľudia (a aby som bol úprimný ani ja) nežijú svoju vieru, nepociťujú z nej radosť. Nevravím, že treba hneď dvíhať ruky v modlitbe a desiť okolie fanatickým správaním. Môj osobný názor je taký, že viera je dobrá (u jednotlivca) vtedy, ak má z človeka dobrý pocit okolie. Je potrebné, aby bol kresťan (katolík, evanjelik, babtista, grékokatolík…) človekom na svojom mieste a v danej chvíli robil zo srdca to, čo odporúča viera, ku ktorej sa hlási.

A nakoniec odpoveď na poslednú otázku: “Nie, človek nemôže byť naraz pokrstený ako katolík a evanjelik naraz”. De facto je to jeden a ten istý krst pre obe kresťanské cirkvi. Rozdiel je v tom, že u katolíkov je táto sviatosť udeľovaná prakticky od začiatku rovnakým spôsobom (teda ponorením, resp. poliatím vodou). U evanjelikov to nebolo pravidlom. Niektoré krsty vykonávané v minulosti neboli rovnaké ako u katolíkov, čiže Katolíckou Cirkvou nie sú považované za platné. Už niekoľko rokov platí na Slovensku dohoda, podľa ktorej bude obrad vykonávaný tak, aby nebol problém s jeho uznaním ani na jednej strane, teda evanjelický krst bude dostatočný (a plnohodnotný) pre udelenie ďalších sviatostí v KC.