Pre príspevky s tagom ‘náboženstvo’

Aj Pro-life je Pro-choice

Nedeľa, Február 22nd, 2009

Na Slovensku sa niekedy pro-life označuje aj ako náboženský radikalizmus v otázke plánovaného rodičovstva a sexuality. Jeho opakom je hnutie pro-choice, ktoré sa snaží bojovať za práva žien. Chcú, aby každá žena mohla rozhodovať o svojom tele. Neviem veľa o predstaviteľoch tohto názorového smeru, ale predstavujem si ich hlavne ako emancipované ženy, ktoré sa chcú cítiť slobodné.

Vždy mi bolo ťazké písať o tejto téme, lebo som si myslel, že človek, ktorý nie je kresťanom a nevidí túto problematiku z tohto uhla nevie zaujať postoj, ktorý bude brániť dieťa, ktorého život má legálne skončiť. Nedávno som sa dostal k vyjadreniu Michala Kaščáka, ktoré bolo uverejnené v časopise .týžde?.

Jeho názor nie je presne podľa toho, čo by povedal Karol Wojtyla(†) – a čo vlastne aj povedal a dosť nahlas, ale má pravdu. Ono, aj to dieťa by malo mať práva. Nech si vraví kto chce, čo chce, aj nenarodené dieťa je človek. Sú dve hranice, podľa ktorých môžeme posudzovať, či je fetus človekom: pôrod alebo počatie. Mne logicky vychádza ako víťaz tá prvá (Však netreba rozoberať argumenty?). Ak je človek, má právo – choice. Ak by vám ho mohlo povedať, čo by si vybralo?

Ak teda prijímam svoju sexualitu, nech ju prijímam so všetkým, čo z nej vyplýva. Ak ju berieme ako dar od Boha či nástroj prežitia a evolúcie, slúži a priori na zabezpečenie existencie ďalšej generácie. Asi by teda nebolo od veci sa nad tým zamyslieť a povedať si, či to dieťa nemá mať šancu vyrásť dosť na to, aby si samo hájilo svoje práva, keď dostalo život tak, ako je to prirodzené. A myslím, že nemusí byť veriace, aby povedalo, že chce žiť.

Týmto veľmi ďakujem Michalovi Kaščákovi za krátky článok.

Moderný vzťah a kresťanská morálka

Utorok, Júl 22nd, 2008

Po poslednom článku sa ma v komentároch Pjotr pýtal, čo vravím ako kresťan na predmanželský sex a antikoncepciu. Musím priznať, že po tejto otázke sa mi zarosilo čelo. Pravdu povediac, nie je veľmi ľahké úprimne odpovedať, ale pokúsim sa.

Snáď nebudem vyzerať ako fanatik, ale musím povedať, že a priori súhlasím s názorom cirkvi. Keďže predpokladám, že veriaci ľudia majú v tejto otázke jasno, nebudem sa na ?u pozerať z pohľadu viery, ale z pohľadu morálky. Vopred musím povedať, že určite ani ja nie som ideálny a nedokážem byť natoľko chladný, ako by som chcel. No nie je to tak, že by som chcel rozprávať hlúposti, s ktorými nesúhlasím a tváriť sa pri tom ako kazateľ. Ako povedal niekto známy: “dá sa v niečo veriť a nedokázať sa tým riadiť”.

Mám priateľku, máme sa radi, páči sa mi. Určite ma nenecháva chladným, ale cítim, že je to viac než OK, keď sme sa rozhodli počkať do (prípadnej) svadby. Som spokojný s naším status quo. Vieme sa venovať jeden druhému a rozumieť si. Vieme sa spolu smiať, premýšľať, posedieť a necítime, že by nám niečo chýbalo. Sme toho názoru, že sa nemáme kam ponáhľať. A vôbec sa nebojím o sexuálnu kompatibilitu a podobné “šplechy”. Verím, že takto dokážem byť vo vzťahu viac vnímavý a riešiť veci, ktoré sú nateraz dôležitejšie.

A čo sa týka antikoncepcie: Ak by sa k vzťahom pristupovalo dostatočne vážne, nebolo by treba riešiť problém s nechceným tehotenstvom, keďže manželstvo je určené aj ako akýsi priestor pre výchovu detí. Nevravím, že manželstvo má byť chovnou stanicou a žena má rodiť každým rokom ako jablonka (tak, ako to často býva v silne veriacich rodinách). Je podľa m?a dôležité, aby sa dieťaťu dostalo všetko, čo potrebuje (nie chce). Ale treba byť ochotný zodpovedne prijať deti a s láskou ich vychovávať. Už vidím, ako sa na moju hlavu znesie vlna kritiky, ale som presvedčený, že v prípade potreby sa dajú deti plánovať aj prirodzenou cestou. Záleží už od nás, ako sa k tomu postavíme a aký chceme, aby náš vzťah bol.

Natíska sa nám asi otázka, či je takýto spôsob ponímania vzťahu užitočný aj pre neveriacich partnerov. Úprimne si myslím, že ano. Rozhodne to nie je na škodu. Može to istým spôsobom pomocť vzájomnému pochopeniu. Ale to už je na jednotlivcoch, resp. jednotlivých pároch. Ja som písal sám za seba…

P.S.: Ak sa niekomu nepáči môj názor, pokojne argumentujte a skúste si obhájiť výhrady voči nemu.

RE: Prečo (ne)chcem byť katolíkom

Streda, Máj 28th, 2008

Veľmi ma zaujal blog Peťa Drusku a hneď mi do očí padol článok, ktorého názov zabrnkal na moju strunu “katolíckeho cítenia”.

Autor vraví, že chce byť kresťan, ale nechce byť katolík/evanjelik (ostatné “kresťanské sekty” vraj neberie do úvahy). Je to zaujímavý pohľad, lebo tieto cirkvi robí nimi samými to, aké učenie hlásajú. Cirkev (náboženstvo) bez viery byť nemôže. Ale viera bez určitého poriadku takisto nemusí byť najlepšia. Človek má sklony skĺznuť k subjektivizmu a nie je dobré rásť bez dozoru a pomoci. To ale nevravím, že sa treba vzdať svojho rozumu a úsudku. Mám dojem (a som o tom presvedčený), že človek je zodpovedný za to, aby premýšľal, vzdelával sa, bol kritický a tak rástol. A to od neho chce Cirkev. Nemám byť len ovečkou, ktorá slepo nasleduje príkazy. Slepý je možno tak fanatizmus a ten nie je OK. Cirkev chce, aby sme boli dospelí a zodpovedný za seba aj za svoje okolie.

Celkove sa to dá zhrnúť tak, že “cirkevné príkazy” sú len obyčajné morálne zákony obohatené o ďalší rozmer (z ontologického hľadiska). Pre neveriaceho človeka môže byť týmto ďalším rozmerom akási láska k druhým a (zdravým spôsobom) k sebe. Pre veriaceho je to Božia prítomnosť.

Ak má cirkev nejakú chybu, je to práve v tomto. Ľudia (a aby som bol úprimný ani ja) nežijú svoju vieru, nepociťujú z nej radosť. Nevravím, že treba hneď dvíhať ruky v modlitbe a desiť okolie fanatickým správaním. Môj osobný názor je taký, že viera je dobrá (u jednotlivca) vtedy, ak má z človeka dobrý pocit okolie. Je potrebné, aby bol kresťan (katolík, evanjelik, babtista, grékokatolík…) človekom na svojom mieste a v danej chvíli robil zo srdca to, čo odporúča viera, ku ktorej sa hlási.

A nakoniec odpoveď na poslednú otázku: “Nie, človek nemôže byť naraz pokrstený ako katolík a evanjelik naraz”. De facto je to jeden a ten istý krst pre obe kresťanské cirkvi. Rozdiel je v tom, že u katolíkov je táto sviatosť udeľovaná prakticky od začiatku rovnakým spôsobom (teda ponorením, resp. poliatím vodou). U evanjelikov to nebolo pravidlom. Niektoré krsty vykonávané v minulosti neboli rovnaké ako u katolíkov, čiže Katolíckou Cirkvou nie sú považované za platné. Už niekoľko rokov platí na Slovensku dohoda, podľa ktorej bude obrad vykonávaný tak, aby nebol problém s jeho uznaním ani na jednej strane, teda evanjelický krst bude dostatočný (a plnohodnotný) pre udelenie ďalších sviatostí v KC.

Ak máš čo povedať, bloguj. Neviem, kto to povedal, neviem, či som túto vetu neskomolil. Ale takto nejak chápem úlohu blogu. Dať ľuďom, ktorí ma chcú počuť, vedieť, že som tu, že mám svoj názor a nehanbím sa zaň. Je ťažké zhrnúť, o čom budem písať inak ako "o tom, čo ma baví". Nechcem si dávať fixné hranice, ale nechcem sa tváriť ako odborník na všetko. Tento svet je perfektný a okolo nás je toľko fajn vecí, že je asi hriech o nich nepísať. Tak ja tu doťuknem pár riadkov o tom, čo okolo seba vidím svojimi očami. A prosím: Ak niečo napíšem nešikovne, ak sa zle vyjadrím, ak nechtiac napíšem niečo, čo radšej napísané byť nemalo, prepáčte mi. Prosím... :-)

A čo to mám rád? Fotenie. Obrázky toho, čo pekné sa dá vidieť. Asi žiadne výtvarné umenie ma neoslovuje tak ako práve fotografia. Hudba. Perfektný relax a odstraňovač bolehlavov. Milujem akustickú hudbu, ska-jazz, pop, folk, rock.... Medzi tým, čo počúvam sa nájde Paulo Nutini, Jarek Nohavica, Jack Johnson, Norah Jones, Nerina Pallot a milión ďalších (nebo tak nějak). Film. Vždy poteší pekný príbeh v pohyblivých obrázkoch. Technika. Je to tiež akési umenie, ktoré ukazuje, čo všetko dokážeme, aké sú naše možnosti. Príroda. Ak sú tie predchádzajúce veci umením ľudí, toto je umením Boha. Tu ukázal, žo dokáže (fakt svelý chlap - alebo žena? :-D ).

A ak mám vypichnúť zopár vecí, ktoré mám fakt rád, tu je môj minizoznam:

  • Aďka
  • iPod nano & Koss Porta pro
  • Nerina Pallot: Fires
  • Petti di pollo al forno
  • Leffe blonde
  • Wacom bamboo
  • Nikon D40
  • Garmont Nagevi
  • Tolkien's books
  • Lunch on skyscraper
  • I Am Sam
Grafika by Števo Bačkor running Wordpress