Pre príspevky s tagom ‘iso’

Základy expozície II – Čo je ISO

Utorok, November 4th, 2008

Tejto veličiny som sa už dotkol v článku o expozícii. Viacero ľudí sa ma odvtedy spýtalo, čo reprezentuje hodnota ISO. V angličtine je tento pojem uvádzaný aj ako rýchlosť filmu. Označuje to, ako dlho musím exponovať film, aby sa na ?om vytvoril požadovaný obraz. Hodnoty ISO sú bežne uvádzané v násobkoch sto (možu byť aj nižšie). Každá nasledujúca hodnota filmu (v praxi) je dvakrát vyššia ako predchádzajúca. Tvoria teda postupnosť 100, 200, 400, 800 a tak ďalej.

Dôvodom takýchto násobkov je naše oko. Vnímanie intenzity svetla ľudským okom totiž nie je lineárne, ale logaritmické. Zjednodušene povedané, ak osvetlíme miestnosť jednou žiarovkou a potom zasvietime ešte jednu rovnakú, spozorujeme rovnakú zmenu osvetlenia, ako keď zasvietime ešte ďalšie dve. Medzi jednou, dvomi a štyrmi žiarovkami pozorujeme rovnaký rozdiel. Tento rozdiel, akúsi hodnotu, bod, nazývame 1 EV – exposure value.

Z tohto všetkého vyplýva, že film s hodnotou ISO 400 potrebuje dvakrát kratší čas ako film s hodnotou ISO 200. Rozdiel medzi nimi je jedno EV. Pri filme s ISO 1600 by sme potrebovali trikrát kratší čas a rozdiel v expozícii je 3 EV.

Pomocou EV si mozeme urcit, ako exponovat fotografovany objekt. Pre vašu predstavu možem uviesť niekoľko príkladov: sneh na priamom slnečnom svetle (16 EV), západ slnka (12 EV), neóny a reklamné svetlá (9-10 EV) svetlo vianočného stromčeka (4-5 EV).

Naše oko má teda rozsah až 20 EV (nie v jednej scéne), čo je viac ako milón násobný rozdiel v intenzite osvetlenia. V jednej scéne je tento rozsah omnoho menší. Menší rozsah ako oko má bežný kinofilm a ešte menší čip digitálneho fotoaparátu. Preto potrebujeme pre veľmi tmavé a veľmi svetlé scény ovplyv?ovať množstvo zosnímaného svetla ešte inak. Na ovplyvnenie scény využívame aj expozičný čas a clonu. Logicky prídeme na to, že viac fotónov filmom alebo snímačom ulovíme, ak ich budeme zachytávať dlhšie. Preto v zlých svetelných podmienkach predlžujeme čas. A naopak. Pri silnom svetle čas skrátime.

Digitálny fotoaparát má čip stále rovnako citlivý na dopadajúce fotóny, záleží iba na elektronike, ako interpretuje hodnoty zmerané čipom. Potom môžeme povedať, že ISO nám hovorí, ako veľmi náš fotoaparát signál zo snímača zosilnil.

Lenže čipy fotoaparátov môžu mať šum. Ten si predstavme ako malé zosilnenie signálu v jednom bode, ktoré nezáleží od osvetlenia a je náhodné. Sú to tie nepekné farebné bodky na našich digitálnych fotkách. Pri dobrom osvetlení je šum takmer nepozorovateľný. Pri nízkom osvetlení je ale takýto malý výkyv zreteľnejší. Intenzita výkyvu sa nezmenila, ale jeho pomer k slabšiemu signálu je vyšší ako k silnejšiemu. Preto šum pozorujeme najmä v tmavých scénach. Ak zvýšime ISO, zvýši sa zosilnenie signálu, ktorý sme získali zo snímača. Lenže táto informácia obsahuje aj šum, ktorý sa tiež zosilní. Preto pozorujeme vyšší šum pri vyššom ISO.

Za pomoc pri písaní ďakujem Aďke a Peťovi Mackovi

Základy expozície I.

Štvrtok, Jún 26th, 2008

Možno nemáte fotoaparát za niekoľko desiatok tisíc korún, no aj tak by ste radi dostali na fotku viac, ako Vám dovolí automatika. Je veľa trikov, ktoré používajú “profíci”, no najzákladnejšou podmienkou cieleného ovplyv?ovania výsledného obrázka je to, že porozumieme expozícii. A čo to vlastne je tá expozícia? Najlahšie sa dá popísať ako kontrola množstva svetla, ktoré mi vykresľuje fotografiu.

Na to, aby sme pochopili, akým spôsobom môžem ovplyvniť expozíciu, musím vedieť, ako funguje môj fotoaparát, a ako táto funkčnosť ovplyv?uje spomínaný svetelný tok.

Na začiatku cesty lúča telom môjho aparátu je objektív. Sústava šošoviek v rôznych zoskupeniach presne nastavených tak, aby vedeli ukázať snímaču ostrý obraz toho, čo ideme fotiť. Tieto šošovky sa pohybujú v akomsi tubuse.

V tubuse je umiestnená clona. Funkčnosťou sa podobá na dúhovku ľudského oka. Vie zväčšiť alebo zmenšiť priemer “diery” uprostred nej. Dĺžka tubusu objektívu v kombinácii s priemerom tohto otvoru v clone vytvárajú dôležitú veličinu nášho objektívu. Je to svetelnosť. Udáva sa ako 1/x, kde x je desatinné číslo, najmenej 1. Čím bližšie je toto x k jednej, tým je objektív svetlejší a dá sa povedať, že kvalitnejší (samozrejme drahší).

Po tom, ako lúč prejde clonou a objektívom, dopadá na snímač. Tu sa uplat?ujú ďalšie veličiny dôležité pre výslednú expozíciu. Je to čas, po ktorý osvetľujeme snímač a zosilnenie, ktorým násobíme namerané hodnoty intenzity osvetlenia. Toto zosilnenie je nazývané ISO. Reprezentuje rovnakú veličinu ako ISO pri klasickom filme do fotoaparátov. Tam je to citlivosť filmu, pri digitálnom fotoaparáte citlivosť snímača. bežné hodnoty sa pohybujú od ISO 100 do ISO 1600. Samozrejme, dnešné fotoaparáty podporujú aj mnohonásobne vyššie hodnoty ISO, no tie sú pre nás (ako si povieme neskôr) zbytočné.

Tak sme dostali akúsi trojkombináciu parametrov, ktoré ovplyv?ujú expozíciu: svetelnosť objektívu, expozičný čas a citlivosť – ISO. Ako však spolu súvisia?

Skúsme si predstaviť, že expozícia je ako nalievanie vody do nádoby (prakticky je to skôr nalievanie svetla na snímač, ale ako pomôcka to môže byť fajn). Potom môžeme prirovnať clonu k prierezu potrubia, ISO k rýchlosti, akou tečie voda a čas ostáva expozičným časom. Ak zväčšíme prierez potrubia (otvoríme clonu), nádoba sa nám naplní rýchlejšie. Rovnako, ak bude voda tiecť rýchlejšie (teda budeme mať vyššie ISO), nádoba bude naplnená skôr. A nakoniec, ak budeme liať vodu dlhšiu dobu, do nádoby jej nalejeme viac.

Tieto parametre môžeme ľubovoľne kombinovať. Pre správnu expozíciu nám je teda v podstate jedno, či zdvojnásobíme ISO, alebo budeme fotografiu snímať dvakrát dlhšie. Rozdiel je v tom, že pri príliš dlhom expozičnom čase sa nám predmety v pohybe rozmažú, takisto pri horších svetelných podmienkach nemôžem fotiť “z ruky”, ale musím použiť statív. No ak chcem odfotiť vodopád tak, aby voda vytvorila závoj, čo najviac zatvorím clonu, znížim ISO a tak budem môcť zvýšiť čas. Za úplne jasného d?a na horách nemusí byť výsledok uspokojivý, ale po chvíli hrania sa určite prídete na to, ako vytvoriť obrázok ako z časopisu :-)

Neat Image – Ako na šum vo fotografii

Streda, Máj 28th, 2008

Možno tiež radi fotíte a občas na svojich fotkách pozorujete škaredý digitálny šum. Nepodobá sa na vcelku príjemné zrno kinofilmu (a analógového procesu celkove). Digitálny šum rozožiera obraz a na kvalitný obrázok akosi nepatrí.

Ako vzniká? Je to vlastne tepelný šum vznikajúci v snímači tak ako vo všetkých elektrických zariadeniach. Pri dostatočnom osvetlení nie je pozorovateľný. Horšie je to, ak sa na snímač dostane primálo svetla a treba buď svetlo “zbierať” dlhšie pri dlhých expozičných časoch, alebo príliš elektronicky zosil?ovať a prepočítavať. Potom sa šum prejavuje vo väčšej miere. Niekedy sa nevyhneme dlhej expozícii, najmä keď fotíme v noci (zo statívu), alebo potrebujeme docieliť na obrázku požadovaný efekt (rozmazaný vodopád).

Čo ak som nedokázal obrázok urobiť tak, aby nebol zašumený? Tu prichádza na radu software. V mojom prípade padla voľba na Neat Image Pro, ktorý sa mi zo “softov”, ktoré som vyskúšal zdal byť najlepší. Ponúka možnosť vytvorenia šumových profilov pre Váš fotoaparát a jeho nastavenia ISO. Ak náhodou daný profil nezoženiete, vytvoríte si ho tak, že zabránite svetlu, aby sa dostalo na snímač (necháte na objektíve krytku) a nastavíte požadované ISO, úrove? kompresie JPEG a čo najdlhší čas expozície. Asi bude potrebné vypnúť autofokus, lebo foťák bude protestovať, že nemôže v tme zaostriť. Z takto vytvorenej fotky si vytvoríte profil a môžete ho použiť pri záberoch s rovnakými parametrami, aké ste mali nastavené pri zhotovovaní profilovej fotografie.

Takisto je dostupný automatický mód, kde software sám nájde oblasť so šumom a filtre aplikuje podľa tejto vzorky.

Aby som iba nepísal, pridávam ukážku toho, čo Neat Image dokáže. Originál obrázku bol zhotovený fotoaparátom Nikon D40, je “vyvolaný” z RAW (NEF) súboru za pomoci software Nikon Capture NX. Čas expozície bol 30 sekúnd pri ISO 1600, čo je už dosť vysoká hodnota. To sa podpísalo na úrovni šumu. Druhý obrázok je vytvorený z tohto súboru programom Neat Image za použita šumového profilu pre ISO 1600 a tento fotoaparát.

Ak máš čo povedať, bloguj. Neviem, kto to povedal, neviem, či som túto vetu neskomolil. Ale takto nejak chápem úlohu blogu. Dať ľuďom, ktorí ma chcú počuť, vedieť, že som tu, že mám svoj názor a nehanbím sa zaň. Je ťažké zhrnúť, o čom budem písať inak ako "o tom, čo ma baví". Nechcem si dávať fixné hranice, ale nechcem sa tváriť ako odborník na všetko. Tento svet je perfektný a okolo nás je toľko fajn vecí, že je asi hriech o nich nepísať. Tak ja tu doťuknem pár riadkov o tom, čo okolo seba vidím svojimi očami. A prosím: Ak niečo napíšem nešikovne, ak sa zle vyjadrím, ak nechtiac napíšem niečo, čo radšej napísané byť nemalo, prepáčte mi. Prosím... :-)

A čo to mám rád? Fotenie. Obrázky toho, čo pekné sa dá vidieť. Asi žiadne výtvarné umenie ma neoslovuje tak ako práve fotografia. Hudba. Perfektný relax a odstraňovač bolehlavov. Milujem akustickú hudbu, ska-jazz, pop, folk, rock.... Medzi tým, čo počúvam sa nájde Paulo Nutini, Jarek Nohavica, Jack Johnson, Norah Jones, Nerina Pallot a milión ďalších (nebo tak nějak). Film. Vždy poteší pekný príbeh v pohyblivých obrázkoch. Technika. Je to tiež akési umenie, ktoré ukazuje, čo všetko dokážeme, aké sú naše možnosti. Príroda. Ak sú tie predchádzajúce veci umením ľudí, toto je umením Boha. Tu ukázal, žo dokáže (fakt svelý chlap - alebo žena? :-D ).

A ak mám vypichnúť zopár vecí, ktoré mám fakt rád, tu je môj minizoznam:

  • Aďka
  • iPod nano & Koss Porta pro
  • Nerina Pallot: Fires
  • Petti di pollo al forno
  • Leffe blonde
  • Wacom bamboo
  • Nikon D40
  • Garmont Nagevi
  • Tolkien's books
  • Lunch on skyscraper
  • I Am Sam
Grafika by Števo Bačkor running Wordpress