Pre príspevky s tagom ‘expozícia’

Problematické vyváženie bielej

Sobota, Júl 4th, 2009

Ak ste niekedy fotili vo vačších priestoroch ako sú haly, kostoly a podobne, možno ste mali problémy s tým, že sa Vám v jednom zábere miešalo svetlo blesku osvetľujúceho popredie a osvetlenia priestorov. Pri použití blesku fotoaparát totiž vyvažuje bielu na teplotu denného svetla (cca. 5500°K) a nevšíma si celkové farebné pomery.

Riešením je použitie svetelnejšieho objektívu s otvorenou clonou. V tomto prípade si musíme dať pozor na malú hĺbku ostrosti, čo býva niekedy problém. Kompromisom medzi obomi možnosťami je použitie blesku v režime fill-in (o 1-2 EV zoslabená intenzita) s následným doexponovaním a dovážením bielej pri vyvolávaní z RAW (ktorému sa tak – či tak pravdepodobne nevyhneme).

Nikon SJ-1 - sada gélových filtrov

Nikon SJ-1 - sada gélových filtrov

Málo využívanou možnosťou je použitie malej pomôcky. Jednoducho stačí zmeniť teplotu svetla blesku na podobnú, ako má existujúce osvetlenie. Na tento účel sú v ponuke Nikon-u farebné filtre. Pre najpoužívanejšie rady systémových bleskov (SB-600, SB-800 a SB-900) je to sada SJ-1. Je to vlastne zostava gélových fólií rôznej farby, ktorá sa vkladá medzi difúzor a hlavu blesku.

Nikon SJ-1 - filtre pre vyváženie bielej

Nikon SJ-1 - filtre pre vyváženie bielej

Pre úpravu teploty svetla sú k dispozícii štyri druhy filtrov: 2 pre žiarovkové a 2 pre fluoroscenčné svetlo. Pre každý typ osvetlenia sú v intenzite 0,3EV a 1EV, podľa sily zafarbenia. Pri použití jedného z týchto štyroch filtrov upravte po nasadení vyváženie bielej z “auto” na príslušnú farbu. Takto zabezpečíte, že výsledné fotografie nebudú mať zafarbenie zhodné s filtrom. Je ale stále pravdepodobné, že bielu budete musieť dovyvažovať v počítači.

Okrem nich v sade nájdeme filtre pre farebné efekty vo farbách červená, modrá, žltá a jantárová. Nimi môžeme upraviť osvetlenie, čím ho urobíme zaujímavejším (napríklad farebný efekt na pozadí a pod.). Na toto je vhodné použiť systémový blesk v rámci Nikon CLS ako diaľkovo riadený záblesk. Môžu byť teda spolu s bleskom lacnejšou alternatívou k štúdiovým zábleskom s farebnými filtrami, i keď systémové blesky nedisponujú rovnakým výkonom a možnosťami.

Nikon SJ-1 - filtre pre farebné efekty

Nikon SJ-1 - filtre pre farebné efekty

Fólie fitrov sú pomerne odolné, takže sa dajú používať opakovane. Výrobca odporúča výmenu pri vačšej zmene zafarbenia alebo priveľkej deformácii teplom. Táto nastáva pri väčších intenzitách záblesku a obyčajne neovplyv?uje funkčnosť, nemusíme sa báť ani znečistenia hlavy blesku roztopenou fóliou.

Nikon SJ-1 - filter zvlnený teplom

Nikon SJ-1 - filter zvlnený teplom

Ani používatelia iných značiek nemusia byť nešťastní, že ich výrobca nemá v ponuke podobný produkt. Podľa ohlasov je vraj možné sadu SJ-1 používať s malou úpravou aj na systémových bleskoch Canon Speedlite. Za takéto použitie už ale firma Nikon neručí. Zárove? berte na vedomie, že tieto filtre sú považované za spotrebný materiál preto s reklamáciami na rýchle opotrebenie nepochodíte. Pri rozumnou používaní však s nimi nebudete mať problémy. Ľahko sa usklad?ujú v malom púzdre, prípadné nečistoty odstránite vlhkou handričkou.

Nikon SJ-1 - vkladanie filtra

Nikon SJ-1 - vkladanie filtra

Nikon SJ-1 - vkladanie filtra

Nikon SJ-1 - vkladanie filtraNikon SJ-1 - vkladanie filtra

Základy expozície II – Čo je ISO

Utorok, November 4th, 2008

Tejto veličiny som sa už dotkol v článku o expozícii. Viacero ľudí sa ma odvtedy spýtalo, čo reprezentuje hodnota ISO. V angličtine je tento pojem uvádzaný aj ako rýchlosť filmu. Označuje to, ako dlho musím exponovať film, aby sa na ?om vytvoril požadovaný obraz. Hodnoty ISO sú bežne uvádzané v násobkoch sto (možu byť aj nižšie). Každá nasledujúca hodnota filmu (v praxi) je dvakrát vyššia ako predchádzajúca. Tvoria teda postupnosť 100, 200, 400, 800 a tak ďalej.

Dôvodom takýchto násobkov je naše oko. Vnímanie intenzity svetla ľudským okom totiž nie je lineárne, ale logaritmické. Zjednodušene povedané, ak osvetlíme miestnosť jednou žiarovkou a potom zasvietime ešte jednu rovnakú, spozorujeme rovnakú zmenu osvetlenia, ako keď zasvietime ešte ďalšie dve. Medzi jednou, dvomi a štyrmi žiarovkami pozorujeme rovnaký rozdiel. Tento rozdiel, akúsi hodnotu, bod, nazývame 1 EV – exposure value.

Z tohto všetkého vyplýva, že film s hodnotou ISO 400 potrebuje dvakrát kratší čas ako film s hodnotou ISO 200. Rozdiel medzi nimi je jedno EV. Pri filme s ISO 1600 by sme potrebovali trikrát kratší čas a rozdiel v expozícii je 3 EV.

Pomocou EV si mozeme urcit, ako exponovat fotografovany objekt. Pre vašu predstavu možem uviesť niekoľko príkladov: sneh na priamom slnečnom svetle (16 EV), západ slnka (12 EV), neóny a reklamné svetlá (9-10 EV) svetlo vianočného stromčeka (4-5 EV).

Naše oko má teda rozsah až 20 EV (nie v jednej scéne), čo je viac ako milón násobný rozdiel v intenzite osvetlenia. V jednej scéne je tento rozsah omnoho menší. Menší rozsah ako oko má bežný kinofilm a ešte menší čip digitálneho fotoaparátu. Preto potrebujeme pre veľmi tmavé a veľmi svetlé scény ovplyv?ovať množstvo zosnímaného svetla ešte inak. Na ovplyvnenie scény využívame aj expozičný čas a clonu. Logicky prídeme na to, že viac fotónov filmom alebo snímačom ulovíme, ak ich budeme zachytávať dlhšie. Preto v zlých svetelných podmienkach predlžujeme čas. A naopak. Pri silnom svetle čas skrátime.

Digitálny fotoaparát má čip stále rovnako citlivý na dopadajúce fotóny, záleží iba na elektronike, ako interpretuje hodnoty zmerané čipom. Potom môžeme povedať, že ISO nám hovorí, ako veľmi náš fotoaparát signál zo snímača zosilnil.

Lenže čipy fotoaparátov môžu mať šum. Ten si predstavme ako malé zosilnenie signálu v jednom bode, ktoré nezáleží od osvetlenia a je náhodné. Sú to tie nepekné farebné bodky na našich digitálnych fotkách. Pri dobrom osvetlení je šum takmer nepozorovateľný. Pri nízkom osvetlení je ale takýto malý výkyv zreteľnejší. Intenzita výkyvu sa nezmenila, ale jeho pomer k slabšiemu signálu je vyšší ako k silnejšiemu. Preto šum pozorujeme najmä v tmavých scénach. Ak zvýšime ISO, zvýši sa zosilnenie signálu, ktorý sme získali zo snímača. Lenže táto informácia obsahuje aj šum, ktorý sa tiež zosilní. Preto pozorujeme vyšší šum pri vyššom ISO.

Za pomoc pri písaní ďakujem Aďke a Peťovi Mackovi

Základy expozície I.

Štvrtok, Jún 26th, 2008

Možno nemáte fotoaparát za niekoľko desiatok tisíc korún, no aj tak by ste radi dostali na fotku viac, ako Vám dovolí automatika. Je veľa trikov, ktoré používajú “profíci”, no najzákladnejšou podmienkou cieleného ovplyv?ovania výsledného obrázka je to, že porozumieme expozícii. A čo to vlastne je tá expozícia? Najlahšie sa dá popísať ako kontrola množstva svetla, ktoré mi vykresľuje fotografiu.

Na to, aby sme pochopili, akým spôsobom môžem ovplyvniť expozíciu, musím vedieť, ako funguje môj fotoaparát, a ako táto funkčnosť ovplyv?uje spomínaný svetelný tok.

Na začiatku cesty lúča telom môjho aparátu je objektív. Sústava šošoviek v rôznych zoskupeniach presne nastavených tak, aby vedeli ukázať snímaču ostrý obraz toho, čo ideme fotiť. Tieto šošovky sa pohybujú v akomsi tubuse.

V tubuse je umiestnená clona. Funkčnosťou sa podobá na dúhovku ľudského oka. Vie zväčšiť alebo zmenšiť priemer “diery” uprostred nej. Dĺžka tubusu objektívu v kombinácii s priemerom tohto otvoru v clone vytvárajú dôležitú veličinu nášho objektívu. Je to svetelnosť. Udáva sa ako 1/x, kde x je desatinné číslo, najmenej 1. Čím bližšie je toto x k jednej, tým je objektív svetlejší a dá sa povedať, že kvalitnejší (samozrejme drahší).

Po tom, ako lúč prejde clonou a objektívom, dopadá na snímač. Tu sa uplat?ujú ďalšie veličiny dôležité pre výslednú expozíciu. Je to čas, po ktorý osvetľujeme snímač a zosilnenie, ktorým násobíme namerané hodnoty intenzity osvetlenia. Toto zosilnenie je nazývané ISO. Reprezentuje rovnakú veličinu ako ISO pri klasickom filme do fotoaparátov. Tam je to citlivosť filmu, pri digitálnom fotoaparáte citlivosť snímača. bežné hodnoty sa pohybujú od ISO 100 do ISO 1600. Samozrejme, dnešné fotoaparáty podporujú aj mnohonásobne vyššie hodnoty ISO, no tie sú pre nás (ako si povieme neskôr) zbytočné.

Tak sme dostali akúsi trojkombináciu parametrov, ktoré ovplyv?ujú expozíciu: svetelnosť objektívu, expozičný čas a citlivosť – ISO. Ako však spolu súvisia?

Skúsme si predstaviť, že expozícia je ako nalievanie vody do nádoby (prakticky je to skôr nalievanie svetla na snímač, ale ako pomôcka to môže byť fajn). Potom môžeme prirovnať clonu k prierezu potrubia, ISO k rýchlosti, akou tečie voda a čas ostáva expozičným časom. Ak zväčšíme prierez potrubia (otvoríme clonu), nádoba sa nám naplní rýchlejšie. Rovnako, ak bude voda tiecť rýchlejšie (teda budeme mať vyššie ISO), nádoba bude naplnená skôr. A nakoniec, ak budeme liať vodu dlhšiu dobu, do nádoby jej nalejeme viac.

Tieto parametre môžeme ľubovoľne kombinovať. Pre správnu expozíciu nám je teda v podstate jedno, či zdvojnásobíme ISO, alebo budeme fotografiu snímať dvakrát dlhšie. Rozdiel je v tom, že pri príliš dlhom expozičnom čase sa nám predmety v pohybe rozmažú, takisto pri horších svetelných podmienkach nemôžem fotiť “z ruky”, ale musím použiť statív. No ak chcem odfotiť vodopád tak, aby voda vytvorila závoj, čo najviac zatvorím clonu, znížim ISO a tak budem môcť zvýšiť čas. Za úplne jasného d?a na horách nemusí byť výsledok uspokojivý, ale po chvíli hrania sa určite prídete na to, ako vytvoriť obrázok ako z časopisu :-)

Ak máš čo povedať, bloguj. Neviem, kto to povedal, neviem, či som túto vetu neskomolil. Ale takto nejak chápem úlohu blogu. Dať ľuďom, ktorí ma chcú počuť, vedieť, že som tu, že mám svoj názor a nehanbím sa zaň. Je ťažké zhrnúť, o čom budem písať inak ako "o tom, čo ma baví". Nechcem si dávať fixné hranice, ale nechcem sa tváriť ako odborník na všetko. Tento svet je perfektný a okolo nás je toľko fajn vecí, že je asi hriech o nich nepísať. Tak ja tu doťuknem pár riadkov o tom, čo okolo seba vidím svojimi očami. A prosím: Ak niečo napíšem nešikovne, ak sa zle vyjadrím, ak nechtiac napíšem niečo, čo radšej napísané byť nemalo, prepáčte mi. Prosím... :-)

A čo to mám rád? Fotenie. Obrázky toho, čo pekné sa dá vidieť. Asi žiadne výtvarné umenie ma neoslovuje tak ako práve fotografia. Hudba. Perfektný relax a odstraňovač bolehlavov. Milujem akustickú hudbu, ska-jazz, pop, folk, rock.... Medzi tým, čo počúvam sa nájde Paulo Nutini, Jarek Nohavica, Jack Johnson, Norah Jones, Nerina Pallot a milión ďalších (nebo tak nějak). Film. Vždy poteší pekný príbeh v pohyblivých obrázkoch. Technika. Je to tiež akési umenie, ktoré ukazuje, čo všetko dokážeme, aké sú naše možnosti. Príroda. Ak sú tie predchádzajúce veci umením ľudí, toto je umením Boha. Tu ukázal, žo dokáže (fakt svelý chlap - alebo žena? :-D ).

A ak mám vypichnúť zopár vecí, ktoré mám fakt rád, tu je môj minizoznam:

  • Aďka
  • iPod nano & Koss Porta pro
  • Nerina Pallot: Fires
  • Petti di pollo al forno
  • Leffe blonde
  • Wacom bamboo
  • Nikon D40
  • Garmont Nagevi
  • Tolkien's books
  • Lunch on skyscraper
  • I Am Sam
Grafika by Števo Bačkor running Wordpress