If you use CakePHP framework, maybe you want to use its built-in user authentication and access list control. It can be really easy managed from Cake’s console application or You can use prepared scripts in application’s config directory. But sometimes console won’t work and you can’t use included SQL statements – for example if you use PostgresSQL as I do. If you don’t want to change prepared DB scripts, you can use included database schema to create tables requested by DB ACL component. Here is example code for this:

<?php

class AppController extends Controller
{

    var $components = array('Auth', 'Acl');
    var $uses = array('users');
    
    public function beforeFilter()
    {
        /* Create ACL*/
        
        require_once(CAKE . '/libs/model/schema.php');
        require_once(APP . '/config/sql/db_acl.php');

        $oSchema = new DbAclSchema();
        $oDB =& $this->users->getDataSource();
        $aTable = array();

        foreach ($oSchema->tables as $aTable => $fields)
        {
            $oDB->execute($oDB->dropSchema($oSchema, $aTable));
            $oDB->execute($oDB->createSchema($oSchema, $aTable));
        }
        
        /* END create ACL */
    }
}

?>

After you have created tables, just delete code from AppController.

Ak pracujete na rozsiahlejšom webovom projekte (alebo inej rozsiahlej aplikácii využívajúcej databázu), je pravdepodobné, že ste v rámci tvorby dokumentácie vytvárali aj dokumentáciu dátových modelov. Už pomerne dávno som na tento účel používal FabForce DBDesigner, ktorého štafetu prebral MySQL Workbench (MWB). Ide o veľmi šikovný nástroj, ktorý dovoľuje na slušnej úrovni vizualizovať štruktúru databázy.

Často sa však stáva, že niekto nemá daný softvér nainštalovaný alebo si ho ani nainštalovať nemôže. A práve od neho by ste potrebovali radu alebo pripomienky k vašej databáze. Sám som mal podobné problémy, preto som sa rozhodol tento problém riešiť pre svoj tím, a naše riešenie chceme uvoľniť ako opensource.

Keďže sú dátové modely MySQL Workbench iba zazipované XML, je riešením otvoriť *.mwb súbor, vyextrahovať súbor worbench.xml a pracovať už s ním. A ako každé XML, aj tieto dátové modely je možné zobrazovať pomocou XSLT šablóny. Takúto šablónu som vytvoril za pomoci CSS, javascriptu, jQuery a HTML5 canvasu. Dokáže prečítať MWB XML, zobrazť tabuľky aj so zoznamom stĺpcov, pozíciovať ich rovnako ako MySQL Workbench. Tabuľky zoskupuje do oblastí rovnako ako softvérový ekvivalent a nakoniec do HTML5 canvasu vykreslí čiary pre relácie medzi tabuľkami. Renderovanie takéhoto dátového modelu v prehliadačoch na báze Mozilly alebo opery je potom pomerne rýchle a výsledok je viac než uspokojivý.

Na to, aby bolo možné XML transformovať pomocou šablóny, je nutné pridať do hlavičky link na *.xsl súbor, ktorý sa dá zadarmo stiahnuť. Upravený začiatok hlavičky potom vyzerá nejako takto:

<?xml version="1.0"?>
<?xml-stylesheet type="text/xsl" href="http://onkokubo.sk/files/workbench.xsl" ?>

XML súbor s aplikovanou šablónou potom vyzerá nasledovne:

Problémom je už teraz iba to, ako automatizovať otvorenie archívu a vloženie odkazu na šablónu. Nástroj určený na tento účel zverejním čoskoro ako samostatný webový projekt .

Možno sa už i vám stalo, že ste potrebovali vytvoriť čo najkopaktnejší HTML dokument, ktorý mal napriek malému počtu súborov (ideálne jednému) obsahovať aspo�? minimalistickú grafiku. Ide napríklad o tiene a iné gradienty.
Ja sám som tento problém riešil pri vytváraní XSLT šablóny. Chcel som v �?om mať obsiahnuté aj javascripty (vrátane frameworku jQuery) a kaskádové štýly.
Problém nastal, keď som chcel prvkom nastaviť ako pozadie gradient a pritom nepoužívať linky na externé zdroje. V tomto prípade je možné nastaviť ako URL obrázka jeho obsah zakódovaný pomocou base64.
Na tento účel veľmi dobre poslúžia online enkódery, ktorých je na webe neúrekom. Po uploade obrázka na�? stačí skopírovať už zakódovaný text. Ja som použil napr. tento . Takto získaný base64 reťazec už môžeme vložiť priamo do url pre pozadie.

.gradient {
     background: url();
}

V mojom prípade je base64string nasledovný reťazec (bez zalomenia riadkov):

R0lGODdhAQAUAIQUAAddmQ1hmhNlnRppnyFuoShyoy93pjd7pz1/
qUSDq0uIrlKMsFmQsmCVtGaZtm2euHWiunynvYOrvomwwI6zwo6zwo6z
wo6zwo6zwo6zwo6zwo6zwo6zwo6zwo6zwo6zwiwAAAAAAQAUAAAFES
AQCANRGAeSKAvTOA8USVMIADs=

Takto naštýlovanú triedu môžeme hneď použiť:

<div class="gradient">Trieda s pozadím</div>

A ako sa potom takto naštýlovaný element zobrazí?

Jediným jediným problémom ostáva prehliadač MSIE, ktorému sa v starších verziách takto definovaný obrázok vôbec nepáči.

V zamestnaní ale aj vo svojom voľnom čase sa venujem vývoju webových aplikácií. V poslednej dobe čím ďalej, tým viac pociťujem tlak na pretláčanie ich obsahu do vyhľadávačov a teda užívateľovi. V tomto kontexte dnes medzi vývojármi rezonuje skratka SEO. Čo to vlastne je a čo to nie je? Zistil som, že pri tlaku na čo najvyššie umiestnenie vo výsledkoch vyhľadávačov sa vytráca logika a nadväznosť pri robení niektorých krokov pokladaných za dôležité pre SEO. To, čo tu budem písať nie je nič, čo by bolo exaktnou poučkou (ako SEO nie je exaktná veda), je to môj (a nielen môj) pohľad na túto problematiku.

Čo to je SEO?

Anglická skratka znamená Search Engine Optimization. Skúsme to preložiť do slovenčiny. Optimalizácia pre vyhľadávače. Tak je to aspo�? väčšinou prekladané.  Ako sa vyjadruje aj p. Michal Prokop, nie je to sťastný preklad. My nechceme, aby sa náš projekt páčil googlu. My chceme, aby bol náš projekt vyhľadateľný a aby sa dostal k správnemu adresátovi. Aj keď to bude znieť určite zvláštne, ale skúsme si teda SEO predstaviť ako “optimalizáciu vyhľadateľnosti”.

A prečo mám byť vyhľadateľný? To je jasné. Aby sa ku mne dostali ľudia. Akí, to už záleží od našej stránky a od našich predstáv. Ak máme internetový obchod, chceme, aby k nám prišiel zákazník, ktorý by mohol kúpiť nami ponúkaný produkt. Ak píšeme blog (ako je tento), chceme, aby sa k nám dostal niekto, kto bude mať záujem o nami napísaný text. Tak, či tak, vždy sa snažíme “predať” náš produkt.

Je SEO dobré a páči sa vyhľadávaču?

Pred tým, než napíšem čokoľvek, áno, SEO, je dobré. ALE… Nemalo by byť vnímané ako postupnosť relatívne jednoduchých úkonov, ktoré môžem aplikovať na moju stránku ako nejaký obal a všetko bude v najlepšom poriadku.

Skúsme si predstaviť, prečo nám google ponúkne vo výsledkoch vyhľadávania tú-ktorú stránku. V prvom rade vyhľadávame text (pri väčšine vyhľadávaní, i keď rozpoznávanie obrazu a multimédií v budúcnosti bude hrať obrovkú úlohu). Je to niekoľko kľúčových slov zadaných na titulke vyhľadávača. Ten následne prejde svoj index a nájde obsah, ktorý je pre danú frázu čo najrelevantnejší. A ako sa rozhoduje, či je náš obsah relevantný? Jednoducho si zistí, či a ako sú slová frázy u nás používané. Na to zbaví stránku nepotrebných dát a číta ju ako čistý text. Skúste si aj Vy vypnúť štýly vo Vašom prehliadači a prejdite si letmo text napríklad aj tohto príspevku. Niektoré veci sú viditeľnejšie, majú vyššiu váhu. Sú to nadpisy, zvýraznenia, titulok stránky a pod. Je výhodné, ak sú takto zvýraznené slová v čo najužšom súvise s textom. Takisto celá štruktúra obsahu by mala byť logická.

Vyhľadávač sa snaží vidieť stránku ako človek, preto ju robte tak, aby sa čo najlepšie čítala ľuďom aj (možno najmä) pri vypnutých štýloch. Vytvoríte tak aj prístupnú stránku.

Aké máme v rukách nástroje pri optimalizácii?

Sú to dve skupiny nástrojov. Jedny môžeme ovplyvniť priamo úpravou stránky. To sú on-site faktory. Ďalšie sú ovplyvniteľné ťažšie a vytvárajú obraz o našom webe zvonka. Toto sú off-site faktory.

On-site faktory

Výskyt kľúčových slov: vyhľadateľnosť obsahu môžeme zvýšiť vyšším výskytom relevantných kľúčových slov v obsahu. Je dobré ich však používať rozumne, aby bol text vôbec čitateľný aj ľuďom.

Zvýraznenie dôležitých častí: ako som spomenul, tak ako človek, aj vyhľadávač si všimne zvýraznený obsah. Sú to rôzne nadpisy, titulok stránky, html tag “<strong>” (lepšie ako “<b>”).

Validida html kódu: nie je to práve podmienkou dobrého umiestnenia, ale zvyšuje čitateľnosť a zrozumiteľnosť obsahu pre priehliadače a vyhľadávač.

Veľkosť a logické usporiadanie kódu: je namieste sa starať o to, aby bol html, javacsript a css kód stránky jednoduchý, malý rýchly. Ak zaberá priveľa miesta, je réžia na prenos obsahu priveľká (mimo to môže spomaliť vykresľovanie v prehliadači). Ak chce vyhľadávač dobre pre človeka, ktorý hľadá nejaký obsah, je logické, že mu chce ponúknuť čo najprístupnejšie dáta.

Logická navigácia, premyslené menu: vytvárajte štruktúru stránky čo najjednoduchšie, aby sa na nej vedel návštevník čo najjednoduchšie orientovať. Tým uľahčíte prácu aj crawlerom, ktoré zbierajú obsah. Je vhodné vytvoriť mapu stránky, prípadne XML sitemap.

Pekné URL (SEF URL): je to pekná adresa pre všetky podstránky Vášho projektu. Takto môžete prepašovať titulky článkov do URL a potenciálnemu návštevníkovi napovedia, kam sa chystá vstúpiť.

Off-site faktory

V zásade ide o silnejšiu a spoľahlivejšiu cestu zvyšovania vyhľadateľnosti.

Spätné odkazy: Ak na Vás linkuje veľa stránok, ste pokladaný za relevantnejšieho a dôležitejšieho. Snažte sa, aby na Vás odkazovalo veľa dôverihodných stránok. Naopak, vystríhajte sa linkom z warez fór, pornostránok a podobne. Nestojíte o to, aby ste boli spájaní s niečím podobným. Kvalita rozhoduje.

Cluster: Ak máte známych alebo partnerov majúcich weby s podobnou tematikou, linkujte na seba navzájom. Je pravdepodobné, že takto vytvoríte cluster, čo je akýsi okruh webov patriacich k sebe. Aj to zvyšuje dôverychodnosť Vašej stránky a tá prestáva byť na internete izolovaná.

Príspevky v relevantných blogoch a fórach: prispievanie do rôznych diskusií taktiež dáva vedieť, že existujete. Jednak používateľom (potenciálnym návštevníkom), jednak vyhľadávaču. Opäť si dávajte pozor, kde prispievate a kde na Vás linkujú. To, kde všade je na Vás link, zistíte, ak do napr. google zadáte “link:vasastranka.sk”.

Kupovanie odkazov, katalógy: Je to pomoc, ako urýchliť budovanie “odklikov” na Vás. Ale aj tu si vyberajte

Ako postupovať?

Buďte trpezliví. Ak nemáte silného partnera, ktorý Vás vytiahne pomocou kampane alebo nemáte v zálohe už rozbehnutý veľký projekt, ktorý sa dá takto využiť, budovanie značky chvíľu trvá.

Skúste si vytvoriť plán pre Vašu stránku. Plán pre štruktúru obsahu, druh obsahu, navigáciu v rámci projektu, spoluprácu s inými webovými projektami. Premyslite si, či chcete využiť výmenné linky, reklamu, ako chcete zapôsobiť na ľudí, ktorí by mali navštíviť práve Váš projekt. Do tohto plánu prirodzene zakomponujte všetky spomínané faktory. Utvoria tak jednoliaty celok a nebudú pôsobiť prvoplánovo.

Nesnažte sa byť stoj čo stoj prví a netlačte do nadpisov čokoľvek. Môže sa stať, že sa umiestnite vysoko vo výsledkoch vyhľadávania, ale na nerelevantné kľúčové slová. Návštevník tak u Vás nenájde, čo potrebuje, a ako rýchlo k Vám príde, tak rýchlo odíde (ihneď potom, ako pochopí, že to čo hľadal, u vás nie je).

Ak sa snažíte byť prehľadní pre užívateľa a pomáhate mu nájsť, čo potrebuje, vyhrali ste. To je to, čo zaujíma aj vyhľadávač.

Naučte sa správne používať nástroje ako Google Analytics, Google Webmaster Tools, Feed Burner a podobne. Môžete tak zistiť, čo u Vás návštevník hľadá a nakoľko je spokojný s tým, čo nájde.

Skúste používať špecializované systémy pre publikovanie obsahu. Skvelý je napríklad Wordpress, na ktorom beží aj tento blog, alebo rôzne redakčné systémy. Tie sú často optimalizované tak, aby mali čo najlogickejšiu štruktúru a vytvárali dobrý prehľad o Vami generovanom obsahu.

Publikujte, snažte sa udržať Váš web živý. Tak budú mať Vaši návštevníci (a nielen oni) dojem, že informácie sú aktuálne a nie je to niekoľko článkov dožívajúcich na zabudnutom hostingu.

Hľadajte na internete stránky podobné tej Vašej, úspešné aj neúspešné. pozrite sa, čo robia dobre a čo zle. Možno prídete na niečo podstatné, čo Vám pomôže zlepšiť Váš obsah.

Skúšajte a hľadajte nové informácie. Nikto Vám nepovie nič, čo bude do bodky návodom na úspech.

Ak budete robiť nesystematické kroky na oklamanie vyhľadávačov, môžete na to doplatiť  v budúcnosti. Niektoré praktiky sú “penalizované” už v súčasnosti. Môže sa stať, že spôsob tvorenia indexu sa bude meniť a metódy, ktoré kedy si slúžili na oklamanie algoritmov budú nielen zbytočné, ale búdú dokonca škodiť. Pamätajte, že vyhľadávač sa snaží priblížiť vyhľadávajúcim, preto nič nepokazíte, ak stránku prispôsobíte ľuďom a nie strojom. Želám veľa šťastia

P. S.: Často píšem o crawleroch a vyhľadávačoch ako o inteligentných bytostiach. Je to asi “uletené”, ale ich tvorcovia sa snažia, aby ich strojová inteligencia bola čo najväčšia, preto je to aj troška pochopiteľné. A takýto prístup nemôže uškodiť, lebo ním k sebe približujeme návšteníka ľudského aj strojového

No, možno som to s tým nadpisom prehnal, ale aspo�? máme jasno v tom, že sa nechystám písať o zabezpečovaní kódu voči SQl injection, XSS a podobnej hávedi priamo ako kóder. Chcem sa na to pozrieť z troška iného uhla.

Ok… Takže som začínajúci webdeveloper, ktorý si chce zbúchať svoj vlastný webový projekt, ktorý nebude stáť už iba na HTML, ale skúsim niečo dynamické. Super vec je php. Je to ľahký jazyk so širokými možnosťami a asi nenájdem hosting, ktorý by ho nepodporoval. Ako prvú vec si naprogramuje guestbook alebo anketu, jednoduchšie fórum. Alebo využijem nejaké hotové komponenty, prípadne celý systém (framework, CMS, wordpress…). No čím viac možností, tým viac problémov. Ak mám vstupné brány do systému, musím si dávať pozor, aby mi nimi neprišlo TO, čo nechcem. Chceme ochrániť svoje dáta, máme povinnosť voči používateľovi našej aplikácie. A navyše nám môže uškodiť informácia o tom, že sme zraniteľní.

No fajn. Pri malom projekte, ktorý robíme sami sa dá dozrieť na bezpečnosť relatívne ľahko (i keď bývajú práve tieto malé projektíky najviac “odfláknuté”). Vo väčsom tíme je to už ťažšie veľmi záleží na štábnej kultúre a návykoch jednotlivých developerov. A v neposlednom rade i na ich postoji. Nejde iba o to, dokončiť projekt, ale urobiť ho kvalitne. Sú možno určité objektívne okolnosti, ktoré to sťažujú (a to nevravím čisto alibisticky), ale ruku na srdce, komu sa z nejakej “lajdáckosti” v kóde neobjavila nejaká zraniteľnosť.

Je mnoho expertov a “expertov”, ktorí vedia tieto zraniteľnosti nájsť, niektorí ich aj zneužijú. Stretol som sa s viacerými postojmi programátorov, ktorí mali veľmi vyhranený negatívny názor na takéto testovanie – možno práve kvôli tomu, že sa mi urobili chybu. Jedno ich prirovnanie vraví, že testovanie cudzích stránok je, ako keby ste chodili v paneláku od bytu k bytu a šperhákom skúšali, či sa dajú dvere otvoriť. Skúste to povedať majiteľovi bytu a budete radi, že neležíte na ARO (obzvlášť pri stave nášho zdravotníctva). Títo programátori odmietali s analytikmi komunikovať.

Potom sa dá chápať, že je analytik znechutený z programátora dvojnásobne: jednak robí chyby a ešte si za nimi stojí drzo ukazujúc na niekoho iného. Možno by však bolo užitočné zmeniť spôsob komunikácie na oboch stranách. Sám viem, že prístup nezávislého experta môže byť subjektívne vnímaný ako arogantný a nepríjemný. Potom sa vytráca chuť komunikovať.

Hmm… Čo teda robiť? Spomaliť vývoj dôkladným testovaním? Šprintovať a riskovať diery vo funkčnosti? Na to už odpovedať nebudem, je to na Vás. Ale pamätajme na to, že situáciu treba brať s nadhľadom a mať na vedomí, čo môže každý náš krok spôsobiť, aby sme potom neboli skôr na smiech. Všetkého veľa škodí – to dokumentuje aj obrázok so zobrazením ponuky pracovných miest, ktorý je veľmi, veľmi dobre ošetrený

Dnes sa v BA konal prvý slovenský BarCamp. Bolo to stretnutie tých, pre ktorých je centrom profesionálneho záujmu Internet a veci s ním súvisiace. Tak si sadám za svoje PC, kým vo mne ešte rezonujú dojmy z tohto stretnutia.

V prvom rade by som sa veľmi rád poďakoval organizátorom, ktorí zvládli akciu viac než dobre a zabezpečili pestrý program, občerstvenie a podobné bonusy. Horšie to bolo podľa môjho osobného názoru s kvalitou prednášok. Neplatí to síce plošne, ale väčšina prednášajúcich pojala akciu ako príležitosť na zvýraznenie mena svojho produktu alebo spoločnosti. Našťastie sa našli aj ľudia, ktorých prednášky boli robené s úprimným úmyslom podeliť sa o svoje znalosti.

Viem, že nemám právo kritizovať, keď som sám neprispel, ale skôr som čakal workshopy na nejakú aktuálnu tému, brainstorming a podobné skupinové aktivity. Takto som nakoniec skĺzol do úlohy pasívneho poslucháča. �?no, je ťažké umenažovať akciu do takéhoto cieľa, ale o to väčší význam by mala i pre m�?a (a myslím, že nielen pre m�?a) celá ne-konferencia.

No už teraz sa teším na ďalší BarCamp a dúfam, že bude iný a ešte prínosnejší ako po prvý krát. Ďakujem všetkým, ktorý prispeli k hladkému priebehu po tentokrát.

Máš čo povedať k témam, ktoré sa týkajú internetu? Alebo sa chceš dozvedieť, čo je a čo bude “in”? Chceš vedieť, ako robia veci profesionáli? Poď aj Ty na BarCamp 14. júna 2008 v Bratislave Prihlás sa na stránkach konferencie a môžno sa uvidíme.

Možno niektorí viete, ale už pred dvomi rokmi som mal svoju stránku na vlastnej doméne onko.name, o ktorú som ale prišiel vďaka šikovnosti môjho hostingu.

Ako študák som sa veľmi potešil, keď som našiel možnosť vytvorenia si vlastnej stránky iba za cenu domény. Takýto balík pre študentov poskytovala (a asi stále poskytuje) spoločnosť Onee Media, s. r. o. na stránkach www.mojhosting.sk. Takmer “zadara” som tu dostal všetko, čo som potreboval, dokonca možno i viac. Mal som trpezlivosť s prieťahmi (keďže bolo nutné zaslať potvrdenie, že navštevujem denné štúdium na VŠ ) pri vytváraní služby a oplatilo sa. Onedlho som fungoval na vlastnom, podmienky boli super.

Tešil som sa, že o rok (pri predlžovaní domény) to bude ešte jednoduchšie. Ale čo to? Za doménu mi neprišla jedna proforma faktúra, ale hneď dve. Hmm… Tak som tú prvú zaplatil a pre istotu som napísal na fakturačné oddelenie, že napriek dlhej TLD platím doménu iba za jednu. Aké bolo moje prekvapenie, keď som onedlho zistil, že doména onko.name ďalej nefunguje. Tak som začal pátrať, čo sa s mojou milou stránkou deje. Vraj nemám zaplatené poplatky. Tak som ešte relatívne slušne poprosil dotyčného pána, aby sa pozrel na prichádzajúcu platbu s mojim variabilným symbolom. On zbadal chybu svojich kolegov a hneď ju napravil. Teda aspo�? to tvrdil.

A takto sa to zopakovalo zopár krát. Prestával som veriť, že sa niečo zmení, a rezignoval som. O to príjemnejšie bolo zistenie, že medzičasom (vravíme o týžd�?och) zmenila doména vlastníka. Bomba.
Na toto mi už pracovníci hostingu oznámili, že nemôžem žiadať doménu onko.name, keďže je už registrovaná od roku 2006. “Jasné, veď som si ju registroval ja”. Lenže vlastník už bol iný… Aby ukázali dobrú vôľu, ponúkli mi inú doménu, alebo vrátenie pe�?azí. Krásne. Čo viac môže človek chcieť zadarmo.