… ale nie je pro-life ako pro-life
Ako tak premýšľam nad diskusiou k môjmu poslednému príspevku, nedá mi to a musím sa brániť. Existujú asi predsudky voči veriacim, ktorí dávajú najavo svoje názory. Podľa okolia sú to často fanatici, ktorí otravujú svojimi názormi. Ale často ani tí radikálnejší nie sú fanatici. A sme pri tom. Radikálnejší a umiernenejší, nekonfliktní, rozhodní a nekompromisní. Jeden názor, ale veľa pohľadov. Nie je to nelogické, skôr naopak. Aj ako praktizujúci katolík (a nehnevajte sa, ale neviem povedať, na koľko percent som ten “správny typ” katolíka) môžem mať na veci svoj názor.
Často sa mi vytýka aj z radov iných veriacich, že nie som dôsledný v tom, čo vravím. 
Ale je to môj pohľad a moje presvedčenie. Nie ohľadne veci, ako sú potraty. Tento názor mám asi s ostatnými priateľmi rovnaký. Je to skôr pohľad na to, ako svoje názory prezentovať a presadzovať. Aj mne ako človeku vážiacemu si život môže prísť zle, ak vidím, ako niekto na billboard vylepí zmrzačené telíčko nenarodeného dieťaťa. Je to dobrá šoková terapia. Ale možno sa treba pýtať na to, čo vlastne spôsobuje. Aby nevyvolala skôr averziu voči pro-life názorom ako voči potratom. Ja osobne totiž beriem takéto praktiky ako citové vydieranie alebo psychické znásilnenie. Niečo takéto môže podľa mňa (a nielen mňa) ublížiť.
Nevravím, že nemáme povedať svoj názor čo najrozhodnejšie. To, čo vravíme nemá byť “aj áno, aj nie”. Sme kresťania a naša spoločnosť je ešte stále zvyknutá počuť názor veriacich, i keď to niekomu začína vadiť. Ale mojou predstavou kresťana je človek, ktorý svojimi názormi ľudí neuráža a nepôsobí na nich nepríjemne. Nie som ten najväčší diplomat. Ale už v Biblii sa o kresťanoch píše ako o “ľuďoch pokoja”. Nie som si istý, koľko pokoja vo Vás zanechá obrázok mŕtveho človeka.
A neobstojí názor typu “nech vidia, o čom to je”. Je veľa iných spôsobov, ako povedať to svoje a možno budú ľahšie prijímané, i keď odozvy nebudú také silné. Možno biela stužka zmení viac ako veľký billboard. A od nás veriacich by nebolo zlé, ak by sme sa nebáli povedať svoj názor.
Nezávisle na mne dnes začal o tejto istej téme písať Maťo na svojom blogu, tak si skúste prečítať o veci aj z jeho pohľadu.
Tags: právo, pro-choice, pro-life
Grafika by Števo Bačkor
Apríl 2nd, 2009 o 1:00
..nadvazujem na tuto argumentaciu
(aj ked nerad, no viera je aj z pocutia) K Eliasovi mohol Boh prehovorit v tichom, lahodnom sume, pretoze mal srdce pre neho pripravene, cakal a hladal Boha. Na rozdiel od predavacov v chrame. Tam Kristus nefukal vankom, ale korbacom, chlapi!
Apríl 2nd, 2009 o 1:04
Ale Mario, zasa na druhu stranu: V chrame neboli ludia, ktori by neboli zvyknuti pocut Bozi nazor “narovinu”. Ak chces niekoho oslovit, musis sa s nim rozpravat tak, aby bol ochotny Ta pocuvat. Kampan je otvorena, jednoznacna a trefna. Ale vela ludom ublizi…
Apríl 2nd, 2009 o 1:16
Ja som v súvislosti s mojim článkom rozmýšľal aj nad Kristom, ktorý bičom vyháňal predavačov…
Prišiel som k tomuto záveru: Kristus tak robil v Božom chráme. A Božím chrámom je Cirkev. “Spáli ma horlivosť ZA TVOJ DOM.
Nechcime “bičovať” tých, čo nie sú v Božom chráme…