Aj Pro-life je Pro-choice
Na Slovensku sa niekedy pro-life označuje aj ako náboženský radikalizmus v otázke plánovaného rodičovstva a sexuality. Jeho opakom je hnutie pro-choice, ktoré sa snaží bojovať za práva žien. Chcú, aby každá žena mohla rozhodovať o svojom tele. Neviem veľa o predstaviteľoch tohto názorového smeru, ale predstavujem si ich hlavne ako emancipované ženy, ktoré sa chcú cítiť slobodné.
Vždy mi bolo ťazké písať o tejto téme, lebo som si myslel, že človek, ktorý nie je kresťanom a nevidí túto problematiku z tohto uhla nevie zaujať postoj, ktorý bude brániť dieťa, ktorého život má legálne skončiť. Nedávno som sa dostal k vyjadreniu Michala Kaščáka, ktoré bolo uverejnené v časopise .týždeň.
Jeho názor nie je presne podľa toho, čo by povedal Karol Wojtyla(†) – a čo vlastne aj povedal a dosť nahlas, ale má pravdu. Ono, aj to dieťa by malo mať práva. Nech si vraví kto chce, čo chce, aj nenarodené dieťa je človek. Sú dve hranice, podľa ktorých môžeme posudzovať, či je fetus človekom: pôrod alebo počatie. Mne logicky vychádza ako víťaz tá prvá (Však netreba rozoberať argumenty?). Ak je človek, má právo – choice. Ak by vám ho mohlo povedať, čo by si vybralo?
Ak teda prijímam svoju sexualitu, nech ju prijímam so všetkým, čo z nej vyplýva. Ak ju berieme ako dar od Boha či nástroj prežitia a evolúcie, slúži a priori na zabezpečenie existencie ďalšej generácie. Asi by teda nebolo od veci sa nad tým zamyslieť a povedať si, či to dieťa nemá mať šancu vyrásť dosť na to, aby si samo hájilo svoje práva, keď dostalo život tak, ako je to prirodzené. A myslím, že nemusí byť veriace, aby povedalo, že chce žiť.
Týmto veľmi ďakujem Michalovi Kaščákovi za krátky článok.
Tags: dieťa, život, michal kaščák, náboženstvo, právo, pro-choice, pro-life
Grafika by Števo Bačkor
Marec 26th, 2009 o 14:28
Aj Pro-choice je Pro-life. Ale kampan za povinne donosenie kazdeho tehotenstva pro-choice NIE je. A pro-life? Je program, presadzujuci pravo plodu na to, aby sa vyvinul do stadia, kedy je schopny existovat mimo tela matky skutocne pro-life? Za male rucicky a nozicky sa bojuje velmi lahko, ale komu sa chce pustat do obycajnejsej a nepohodlnejsej ochrany zivota, ktory tu uz je a svoje prava by si rad hajil? Ak vam skutocne lezi na srdci sanca ludskych plodov na zivot, co tak aktivizmus v oblasti planovaneho rodicovstva, starostlivosti o deti, postavenia matiek? (Mimochodom, neviem vela o predstaviteloch tohto nazoroveho smeru, ale predstavujem si ich ako bigotnych strednotriednych muzov, ktory sa chcu citit mocni.) A ak prijimam nielen svoju sexualitu ako nieco samostatne existujuce, ale svoj zivot a svoju realitu, nech to prijimam so vsetkym a beriem za to zodpovednost – za seba a ak som zena, aj za tych, ktorych privediem (alebo neprivediem) na svet.
emancipovana zena, ktora sa chce citit slobodna
Zuzana Hagarová
Marec 26th, 2009 o 23:11
Za toho bigotného strednotriedneho muža ďakujem…
Čo tak aktivizmus v oblasti plánovaného rodičovstva? Odporúčam stránku lpp.sk
K tej (ne)zodpovednosti: aj šofér autobusu má zodpovednosť. Za životy ľudí, ktorých prepravuje. Preto je trestne stíhaný, ak títo ľudia jeho chybou (niekedy len nepozornosťou) prídu o život…
Každá sloboda nesie so sebou aj zodpovednosť.
Marec 26th, 2009 o 23:30
Neviem, ci spadam do Vasich predstav o predstaviteloch pro-life hnutia. Som konciaci student, ktory planuje mat rodinu (i ked nie hned). K podobnym nazorom, ktore by boli jasnejsie povedane som sa dostal v hnutí eRko, ktoré sa venuje detom, ale aj prolife. Myslim, ze medzi jeho veducimi prevazuju zeny.
), teda aj muz ma do toho co povedat.
Moje postoje (mozno) presne nesedia s nazormi Cirkvi alebo niektoreho z hnuti, ale su vysledkom premyslania. Pre mna (nielen) vdaka mojej vychove rodina velmi dolezita. Rovnako velmi si teda vazim zenu, s ktorou robim celozivotne rozhodnutia. A planovanie rodiny, ktore spominate velkym rozhodnutim je. Co mi asi celkovo najviac vadi, ze velkemu poctu usmrteni deti abortom by sa dalo predist, ak by ludia viac premyslali. Prvotne rozhodnutie o zivote dietata prebieha este pred jeho zaciatkom (aby to bolo 100% jasne, myslim tym pocatie). A mozno sliapnem do osieho hniezda, ale planovanie rodicovstva nie je iba vecou zeny, ale paru (jedno telo
A k hnutiam, ktore presadzuju svoje nazory hlava-nehlava, sa radsej nevyjadrujem kvoli dusevnej hygiene.
Marec 27th, 2009 o 17:42
Euthymos – stranku lpp.sk poznam. A inak celkom nechapem, co hovorite – ze ste sofer autobusu alebo co? Sorry, podobenstva mi nikdy moc nesli. Ak hovorite o potratoch, hovorte prosim o potratoch.
Onko, nevyjadrujete sa k hnutiam, ktore presadzuju svoje nazory (co ine by mali hnutia robit?), ale zastavate jeden z polov prolife-prochoice. Ked ale zverejnujete nazor, zapajate sa tym do debaty. A debata o reprodukcnych a interrupcnych pravach (ja si myslim) je na Slovensku z velkej casti ovladana mimoriadne aktivnym Pro-life hnutim. Takze ked napisete “dieta/plod ma dostat sancu na zivot” a zverejnite to na internete, nevyjadruje tym len svoj nezavisly nazor, ktory, ako som pochopila, nechcete “presadzovat”, ale zastavate tym nejaku poziciu vramci tejto debaty. Ked uz sme pri tej zodpovednosti…
Marec 27th, 2009 o 18:16
Ide mi o toto: je mi luto milionov deti, ktore zomreli pri potretoch od ich povolenia v polovici minuleho storocia. Ale nepripada mi vhodne pchat na billboardy roztrhane telicko dietatka alebo ukazovat jeho smrt na titulnej stranke web sidla hnutia. Pripada mi to ako utok na psychiku a svedomie jednotlivcov, akesi znasilnenie na dusevnej urovni (neviem to nazvat sikovnejsie).
Nechcem, aby boli moje nazory pokladane za uplne zhodne s takymto hnutim (napisal som, ze presadzuju nazory hlava-nehlava – nekritizujem ze nazory davaju navonok, ale kritizujem najma sposob, ako ich serviruju), ani nechcem, aby si ma niekto spajal s ich praktikami.
Ja by som rad ponukal svoj nazor na zvazenie, nechcem na niekoho vyvijat psychicky tlak.
Marec 28th, 2009 o 9:58
V poriadku, pokúsim sa písať jasnejšie. Nevadí mi sloboda, možnosť rozhodnutia. Vadí mi, že za túto slobodu nie je nikto ochotný niesť zodpovednosť. Ak totiž niekto zavraždí už narodeného človeka, alebo ho zabije (prípad autobusára…), nesie za to zodpovednosť aj v podobe odňatia slobody.
No postoj dnešnej spoločnosti k životu nenarodeného človeka mi v mnohom pripomína nacistický režim. Je síce absurdné a hysterické hovoriť o genocíde, no treba si uvedomiť fakt, že sme vrahmi svojich potomkov a nenesieme za to takmer žiadnu zodpovednosť, pretože spoločnosť sa dohodla, že do dvanásteho mesiaca sa to môže. Aké iné kritériá môžu ešte vraždu ospravedlniť?
V čom je teda ten človek jedenásť a pól týždňa starý od počatia iný ako dvanásť a pól týždňový plod? Ktorá magická hranica je tá správna? Dvanásty týždeň? Narodenie?
Jednoduchá otázka na záver: Koľko percent detí by sa narodilo zo všetkých počatých ak si odmyslíme prirodzený potrat aj interrupciu?