Archív pre Máj, 2008

Nerina Pallot – Fires

Sobota, Máj 31st, 2008

Album ArtNa Slovensku je niekedy ťažké dostať sa v hudbe k niečomu novému. Väčšinu éteru zapĺ?a “masová” hudba a nájsť niečo originálne a nepočuté takmer nehrozí. Ale niet sa čo čudovať. Čo priťahuje masy (a čo si masy vyžadujú) zarába peniaze.

U nás je takmer neznámy projekt last.fm, ktorý je akousi hudobnou sociálnou sieťou. Tu je možnosť nájsť nové veci podľa Vášho hudobného vkusu. Takisto si pomocou automatického odosielania štatistík môžete vytvoriť svoj hudobný profil. Môžete skúsť počúvať to, čo Vám naservíruje sama služba podľa toho, ako pozná Vaše uši (teraz nemyslím na hygienu).

Tak som sa dostal aj k albumu od Neriny Pallot Fires (2005). Táto speváčka ma veeeeľmi prekvapila. Svieži hlas, svieža popová až pop-rocková hudba, originálne texty. Hlavný je však pre m?a Nerinin hlas, hra s falzetom a ľahkosť. Nie som odborník na hudbu, ale takto si predstavujem niečo, čo nemá rezať uši. Perfektné na oddych a flákanie sa s prehrávačom len tak po meste. Len mi je ľúto, že je taký veľký problém sa dostať k albumom, ktoré sa u nás počuť nedajú (snáď sa raz dočkáme iTunes store aj na Slovensku). Takto sa musí človek spoliehať na obchody typu e-oslíka :-( .

Neat Image – Ako na šum vo fotografii

Streda, Máj 28th, 2008

Možno tiež radi fotíte a občas na svojich fotkách pozorujete škaredý digitálny šum. Nepodobá sa na vcelku príjemné zrno kinofilmu (a analógového procesu celkove). Digitálny šum rozožiera obraz a na kvalitný obrázok akosi nepatrí.

Ako vzniká? Je to vlastne tepelný šum vznikajúci v snímači tak ako vo všetkých elektrických zariadeniach. Pri dostatočnom osvetlení nie je pozorovateľný. Horšie je to, ak sa na snímač dostane primálo svetla a treba buď svetlo “zbierať” dlhšie pri dlhých expozičných časoch, alebo príliš elektronicky zosil?ovať a prepočítavať. Potom sa šum prejavuje vo väčšej miere. Niekedy sa nevyhneme dlhej expozícii, najmä keď fotíme v noci (zo statívu), alebo potrebujeme docieliť na obrázku požadovaný efekt (rozmazaný vodopád).

Čo ak som nedokázal obrázok urobiť tak, aby nebol zašumený? Tu prichádza na radu software. V mojom prípade padla voľba na Neat Image Pro, ktorý sa mi zo “softov”, ktoré som vyskúšal zdal byť najlepší. Ponúka možnosť vytvorenia šumových profilov pre Váš fotoaparát a jeho nastavenia ISO. Ak náhodou daný profil nezoženiete, vytvoríte si ho tak, že zabránite svetlu, aby sa dostalo na snímač (necháte na objektíve krytku) a nastavíte požadované ISO, úrove? kompresie JPEG a čo najdlhší čas expozície. Asi bude potrebné vypnúť autofokus, lebo foťák bude protestovať, že nemôže v tme zaostriť. Z takto vytvorenej fotky si vytvoríte profil a môžete ho použiť pri záberoch s rovnakými parametrami, aké ste mali nastavené pri zhotovovaní profilovej fotografie.

Takisto je dostupný automatický mód, kde software sám nájde oblasť so šumom a filtre aplikuje podľa tejto vzorky.

Aby som iba nepísal, pridávam ukážku toho, čo Neat Image dokáže. Originál obrázku bol zhotovený fotoaparátom Nikon D40, je “vyvolaný” z RAW (NEF) súboru za pomoci software Nikon Capture NX. Čas expozície bol 30 sekúnd pri ISO 1600, čo je už dosť vysoká hodnota. To sa podpísalo na úrovni šumu. Druhý obrázok je vytvorený z tohto súboru programom Neat Image za použita šumového profilu pre ISO 1600 a tento fotoaparát.

RE: Prečo (ne)chcem byť katolíkom

Streda, Máj 28th, 2008

Veľmi ma zaujal blog Peťa Drusku a hneď mi do očí padol článok, ktorého názov zabrnkal na moju strunu “katolíckeho cítenia”.

Autor vraví, že chce byť kresťan, ale nechce byť katolík/evanjelik (ostatné “kresťanské sekty” vraj neberie do úvahy). Je to zaujímavý pohľad, lebo tieto cirkvi robí nimi samými to, aké učenie hlásajú. Cirkev (náboženstvo) bez viery byť nemôže. Ale viera bez určitého poriadku takisto nemusí byť najlepšia. Človek má sklony skĺznuť k subjektivizmu a nie je dobré rásť bez dozoru a pomoci. To ale nevravím, že sa treba vzdať svojho rozumu a úsudku. Mám dojem (a som o tom presvedčený), že človek je zodpovedný za to, aby premýšľal, vzdelával sa, bol kritický a tak rástol. A to od neho chce Cirkev. Nemám byť len ovečkou, ktorá slepo nasleduje príkazy. Slepý je možno tak fanatizmus a ten nie je OK. Cirkev chce, aby sme boli dospelí a zodpovedný za seba aj za svoje okolie.

Celkove sa to dá zhrnúť tak, že “cirkevné príkazy” sú len obyčajné morálne zákony obohatené o ďalší rozmer (z ontologického hľadiska). Pre neveriaceho človeka môže byť týmto ďalším rozmerom akási láska k druhým a (zdravým spôsobom) k sebe. Pre veriaceho je to Božia prítomnosť.

Ak má cirkev nejakú chybu, je to práve v tomto. Ľudia (a aby som bol úprimný ani ja) nežijú svoju vieru, nepociťujú z nej radosť. Nevravím, že treba hneď dvíhať ruky v modlitbe a desiť okolie fanatickým správaním. Môj osobný názor je taký, že viera je dobrá (u jednotlivca) vtedy, ak má z človeka dobrý pocit okolie. Je potrebné, aby bol kresťan (katolík, evanjelik, babtista, grékokatolík…) človekom na svojom mieste a v danej chvíli robil zo srdca to, čo odporúča viera, ku ktorej sa hlási.

A nakoniec odpoveď na poslednú otázku: “Nie, človek nemôže byť naraz pokrstený ako katolík a evanjelik naraz”. De facto je to jeden a ten istý krst pre obe kresťanské cirkvi. Rozdiel je v tom, že u katolíkov je táto sviatosť udeľovaná prakticky od začiatku rovnakým spôsobom (teda ponorením, resp. poliatím vodou). U evanjelikov to nebolo pravidlom. Niektoré krsty vykonávané v minulosti neboli rovnaké ako u katolíkov, čiže Katolíckou Cirkvou nie sú považované za platné. Už niekoľko rokov platí na Slovensku dohoda, podľa ktorej bude obrad vykonávaný tak, aby nebol problém s jeho uznaním ani na jednej strane, teda evanjelický krst bude dostatočný (a plnohodnotný) pre udelenie ďalších sviatostí v KC.

My Business Is To Create

Utorok, Máj 27th, 2008

I must create a system, or be enslaved by another man’s; I will not reason and compare; my business is to create.

William Blake

Tento výrok si pamätám z jedného filmu, ktorý som videl nedávno. Bolo pre m?a zarážajúce, že v tematicky tak ľahkom filme odznela takáto myšlienka. Dosť rýchlo som sa s ?ou stotožnil. Vraví o tom, čo cítim. Je to o potrebe tvoriť. Je to dôvod, prečo píšem tento blog. Nevravím, že to, čo robím je perfektné. Nie som bezchybný a ani to, čo tvorím také nie je. Ale snažím sa a s každou novou vecou, ktorá vychádza spod mojich rúk pociťujem pocit, že dokážem aj niečo vyprodukovať a nielen kritizovať prácu iných. Ak niečo tvorím, dávam zo seba to, čo robí m?a mnou, a z toho, čo vytvorím, je cítiť a vidieť môj postoj k veciam. Preto píšem, preto fotím, preto programujem. My business is to create…

Kniha, čo zahreje (Exupéry: Nočný let)

Nedeľa, Máj 25th, 2008

Ak si dobre spomínam, od základnej školy nám tĺkli do hlavy, že Exupéry patrí do povojnovej literatúry, a ťažko sa zaraďuje do vtedy bežných štýlov. Vraj bola hlavným znakom jeho tvorby ľudskosť. Maximálne sme niečo vedeli o Malom Princovi, ktorého nám predstavili ako knihu pre deti. Mám dojem, ako by ju nikto nečítal, pretože dať ju čítať dieťaťu by pre? mohol byť dosť slušný trest. Ako rozprávke som tejto útlej knihe veľmi nerozumel. A jeho ďalšia tvorba? Maximálne sme si vymenovali to najhlavnejšie.

Nie som si istý, či padla zmienka aj o knihe “Nočný let”. Po dlhej dobe sa mi dostala opäť do rúk. Znova som sa cítil akosi doma, keď som čítal známe myšlienky tohto spisovateľa – filozofa. Najkrajšou časťou knihy je pre m?a popis štartu poštového lietadla po medzipristátí v Južnej Amerike.

Možno som padnutý na hlavu, keď mnou tak dokáže pohnúť popis pocitov pilota, ale tento úryvok má naozaj niečo do seba. Skúsim napísať pár riadkov a možno aj Ty dostaneš chuť siahnuť po dobrej knihe…

Keď desať minút zastávky uplynulo, Fabien pokračoval v lete.

Obzrel sa na San Julian: bola to už iba drobná hŕstka svetiel, potom hviezd, potom sa rozptýlil prach, ktorý ho naposledy priviedol do pokušenia.

„Už nevidím na prístrojovú dosku: rozsvietim.“

Stlačil vypínač, ale červené lampy v kabíne rozliali na ručičky svetlo natoľko tlmené v tomto modravom prísvite, že ich ani nesfarbovalo. Prešiel prstami popred žiarovkou: len-len že zružoveli.

„Priskoro.“

Noc však stúpala, podobná temnému dymu, a napĺ?ala údolia. Už sa nedali rozlíšiť od rovín. Lenže medzitým sa porozsvecovali dediny a ich súhvezdia navzájom komunikovali. A on tiež prstom rozblikal svetlá na krídlach a odpovedal dedinám. Zem popretkávali svetlá, každý dom zapálil svoju hviezdu do nekonečnej noci, rovnako ako sa maják otočí k moru. Všetko, čo schovávalo ľudský život, už iskrilo. Fabien obdivoval, ako sa vstup do noci prenáša na pomalé a krásne vplávanie do prístavu.Ilustračný obrázok

Schoval hlavu do kabíny lietadla. Rádium na ručičkách prístrojov začínalo svetielkovať. Pilot skontroloval jeden po druhom všetky prístroje a bol spokojný. Uvedomil si, že pevne sedí v oblohe. Zľahka prešiel prstom po priečnom oceľovom nosníku a cítil, ako v kove prúdi život: kov sa nechvel, ale žil. Päťsto koní v motore prebúdzalo v materiáli nepatrné prúdenie, ktoré zmenilo jeho chladný povrch na hebké telo. Navyše pilot počas letu netrpel ani závratmi, ani opojením, ale pociťoval záhadné pulzovanie živého tela.

A teraz uprostred noci ako strážnik zisťuje, čo noc ukazuje človeku: tieto signály, tieto svetlá, tento nepokoj. Tá jednoduchá hviezda v tme: osihotený dom. Iná zhasne: to je dom, ktorý sa uzatvára do svojej lásky.

Alebo do svojej nudy. Je to dom, čo už prestal dávať znamenia ostatnému svetu. Roľníci lakťami opretí o stôl vôkol lampy nevedia, v čo dúfajú: nevedia, že ich túžba siaha tak ďaleko do hlbokej noci, čo ich obklopuje. Lež Fabien ju objavuje, keď prekonáva tisíckilometrovú vzdialenosť a cíti ako mohutné vlny z hĺbok zdvíhajú a zrážajú lietadlo, ktoré oddychovalo, lebo preletelo desiatimi búrkami ako bojiskami a medzi nimi mesačnými čistinkami, a s pocitom víťazstva prechádza od jedného svetla k druhému. Títo ľudia si myslia, že ich lampa svieti pre ich skromný stôl, ale až na vzdialenosť osemdesiat kilometrov človeka zasiahne volanie ich svetla, akoby ním zúfalo kývali z opusteného ostrova do mora.

Ako vajce vajcu

Piatok, Máj 23rd, 2008

Ktorý je pravý?Asi pred mesiacom sa mi do rúk dostal vďaka kamarátovi iPod nano. Teda.. jeho napodobenina z pouličného trhu v Číne. Našinec, ktorý sa s iPodom ešte nestretol, by si ho asi pomýlil. Tu pekne vidieť, že drzosť plagiátorov nepozná hranice :-) Ako tieto dvojičky komentoval jeden Mac-pozitívny známy: “ten, kto si kúpi niečo takéto, si zaslúži to potom používať”. Koniec-koncov, posúďte sami. Ktorý je pravý?

Pre porovnanie pár údajov:

parameter iPod plagiát
displej 2″ 2″
rozlíšenie 320×240 160×120
video áno áno
pamäť 3,7 GB 4 GB
rozhranie iPod dock iPod dock
rozmery 69.8 x 52.3 x 6.5 mm 69.8 x 52.3 x 8 mm
hmotnosť 49.2 g cca 40 g

Ak mám vyjadriť svoje osobné pocity, musím povedať, že žasnem, ako verne (a drzo) dokázali páni v Číne okopírovať design tohto prehrávača. Display je asi o 8mm užší, má horšie rozlíšenie, ale hlavne je nekvalitnejší. Prehrávač je zabalený v plastovej škatuľke presne kopírujúcej originál, rozdielny je iba font potlače a držiak prehrávača (ktorý sa nezmestí do originálneho kvôli väčšej hrúbke). Dátový kábel sa takmer presne zhoduje s tým naozaj jabĺčkovým, slúchadlá sú na nerozoznanie.

Keď je to na nevydržanie…

Štvrtok, Máj 22nd, 2008

Ak už niektorí ľudia nevedia udržať poriadok, je dobré ich upozorniť. A ako upozorníte programátorov?

if ($wc->misa->color != '#ffffff') {
	while ($wc->misa->color != '#ffffff') {
		$wc->kefa->use($wc->misa);
	}
}

Zlá, zlá ružová

Streda, Máj 21st, 2008

Ilustračné fotoMožno aj Vy máte skúsenosti s nepresným billingom našich operátorov alebo niekoho, kto fakturuje poskytnuté služby obrovskému počtu užívateľov. Už nejaký ten rok som spokojným používateľom služieb nášho ružového operátora a musím priznať, že i ja som podával nejednu reklamáciu kvôli nesprávne vypočítanej čiastke alebo chybnej aktivácii služieb. Pravdu povediac, som na prešľapy pomerne zvyknutý a snažím sa byť tolerantný, pokiaľ sa ten, kto prešľap urobil, snaží svoju chybu napraviť. Veď chyby robím aj ja. No peripetie jedného nespokojného zákazníka ma dvihli z kresla.

Aby bolo jasné, o čom hovorím, je asi treba spomenúť sadu produktov spoločnosti T-Mobile. Konkrétne myslím balíčky Viac, ktorými si môžete za jednotný mesačný poplatok rozšíriť paušálny program o minúty/SMS/MMS navyše. Vždy môžete mať aktivovaný iba jeden balík. Ďalším, väčšine zákazníkov známym faktom, sú vianočné akcie operátorov, kedy zákazník pri novej aktivácii alebo prolongácii viazanosti stávajúceho paušálu získava vcelku slušné výhody. Takouto boli aj balíky (v podstate neobmedzené) SMS na dva roky, ktoré boli vo vianočnej ponuke v roku 2006. Jediným háčikom, na ktorý ste boli upozornení v dodatku k zmluve o pripojení aj i slovne, bol fakt, že si tento balík SMS je špeciálnym balíkom Viac poskytovaným zadarmo (pokiaľ sa nemýlim), ale počas doby jeho platnosti (čiže 2 roky) si nesmiete aktivovať iný balík Viac. Inak logicky prídete o túto výhodu.

Lenže. Operátor plošne zasiela informačné SMS o prebiehajúcich akciách, kedy si môžete zadarmo vyskúšať na dobu jedného mesiaca vybrané služby. Takúto SMS dostal aj môj známy. Išlo o “bomba kšeft” – 20 voľných minút na jeden mesiac úplne zadarmo. Známy neváhal a balík si aktivoval. Aké bolo jeho prekvapenie a rozčúlenie, keď zistil, že prišiel o veľa, veľa SMS na ďalšie mesiace. A išlo o preborníka v písaní textoviek, takže to nebola maličkosť. Teraz, keď si spomeniem na telefonáty operátorom call centra mi je smutno, že si vypili to, ako zákazník ignoruje informácie, na ktoré by mal myslieť. V poslednej chvíli sa snažili vyhnúť deaktivácii balíka a zburcovali kolegov v ďalších oddeleniach.

Natíska sa mi otázka. Je to až taká veľká chyba, keď operátor informuje o svojich akciách plošne? Alebo by sa mal zákazník viac zaujímať o podmienky, s ktorými súhlasí pri podpise zmluvy a dodatku? Sú služby operátorov popísane príliš zložito a netransparentne?

Aby som článok zbytočne nepredlžoval, ušetril som Vás zbytočných podrobností, tie však nie sú potrebné na to, aby som vykreslil to čo mi vadí. Snaha vytrieskať maximum, ale nepoznať pritom to, na čo mám sám právo. To že aj operátor urobil jeden “kiks” je už námet na ďalšiu debatu.

Tak predsa aj ja

Utorok, Máj 20th, 2008

Myslel som si, že neskĺznem k tomu, aby som na svojom blogu zverej?oval videá z youtube, zvlášť spôsobom, akým to robia ľudia, ktorých obdivujem. Ale po tom, ako som si pozrel druhé z nasledujúcich videí som stratil dych. Tak rozširujem zbierku najemotívnejších reklám, ktoré som videl.

Prvou bol samozrejme spot Sony Bravia – Colors like no other s úžasným hudobným doprovodom José Gonzáles-a (Heartbeats, cover kapely The Knife)

Dnes večer ma očarilo video o komunácii bez hraníc.

Ako Schumi

Utorok, Máj 20th, 2008

Pred časom bol na vybrali.sme.sk uverejnený článok o tom, ako vodičom pomáha celodenné svietenie. Ok, súhlasím. Tiež som vodič a tiež mám rád, ak vidím, čo všetko je predo mnou. No autor onoho článku priznáva inú svoju neresť. Rýchlosť. A viem, že tá je iba súčasťou jeho agresívneho štýlu jazdy.

Asi by som sa mal hanbiť za to, ako jazdím ja. Je pravda, že nie som najskúsenejší vodič. Ale na druhú stranu, snažím sa byť ohľaduplný voči ostatným vodičom aj voči cyklistom a chodcom. Temperamentnejší vodiči musia škrípať zubami, ak sa ich ručička tachometra ustáli na 60 (90) km/h a oni tupo pozerajú na môj zadný nárazník. Napriek mojim kiksom si myslím, že jazdím bezpečne. Ale môžem sa mýliť.

Koniec-koncov to, že jazdia bezpečne tvrdia aj páni, ktorí už značku “Z” na zadnom nárazníku nemajú (iba ak by znamenala závodník, resp. zabijak). Mal som tú česť cestovať s pánom, ktorý si to cez Šturec rezal krásnou stovkou, medzi zákrutami predbiehal nákladiak a na rovnej ceste svoju felíciu škrtil dosť nad 140. O pár kilometrov ďalej ho zastavili “ujovia” v zelenom. Šiel 79 v miestach, kde kvôli častým nehodám tabuľa dovoľovala iba šesťdesiatku. V tejto situácii ma omráčilo “spravodlivé” rozhorčenie spomínaného vodiča, keď tvrdil, že jazdí bezpečne a nikoho neohrozuje.

Najkomickejšie (alebo najtragickejšie) na tom všetkom bolo, že vodič naozaj veril, že má pravdu. A to určite nie je iba jeho prípad. “Veď viem, čo si môžem dovoliť, nikoho neohrozujem”. Nie, na m?a podobné argumenty neplatia. Vodič môže byť dobrý, presný, skúsený. Ale ak si verí príliš a riskuje viac, ako je zdravé, stačí, aby sa nezadarilo raz. Dôsledky môžu byť viac než smutné. Ak radi tlačíte plynový pedál k podlahe, ruku na srdce: naozaj Vám nestúpa pri ostrom zrýchlení adrenalín v očakávaní niečoho, čo nemusí dopadnúť dobre?

Ak máš čo povedať, bloguj. Neviem, kto to povedal, neviem, či som túto vetu neskomolil. Ale takto nejak chápem úlohu blogu. Dať ľuďom, ktorí ma chcú počuť, vedieť, že som tu, že mám svoj názor a nehanbím sa zaň. Je ťažké zhrnúť, o čom budem písať inak ako "o tom, čo ma baví". Nechcem si dávať fixné hranice, ale nechcem sa tváriť ako odborník na všetko. Tento svet je perfektný a okolo nás je toľko fajn vecí, že je asi hriech o nich nepísať. Tak ja tu doťuknem pár riadkov o tom, čo okolo seba vidím svojimi očami. A prosím: Ak niečo napíšem nešikovne, ak sa zle vyjadrím, ak nechtiac napíšem niečo, čo radšej napísané byť nemalo, prepáčte mi. Prosím... :-)

A čo to mám rád? Fotenie. Obrázky toho, čo pekné sa dá vidieť. Asi žiadne výtvarné umenie ma neoslovuje tak ako práve fotografia. Hudba. Perfektný relax a odstraňovač bolehlavov. Milujem akustickú hudbu, ska-jazz, pop, folk, rock.... Medzi tým, čo počúvam sa nájde Paulo Nutini, Jarek Nohavica, Jack Johnson, Norah Jones, Nerina Pallot a milión ďalších (nebo tak nějak). Film. Vždy poteší pekný príbeh v pohyblivých obrázkoch. Technika. Je to tiež akési umenie, ktoré ukazuje, čo všetko dokážeme, aké sú naše možnosti. Príroda. Ak sú tie predchádzajúce veci umením ľudí, toto je umením Boha. Tu ukázal, žo dokáže (fakt svelý chlap - alebo žena? :-D ).

A ak mám vypichnúť zopár vecí, ktoré mám fakt rád, tu je môj minizoznam:

  • Aďka
  • iPod nano & Koss Porta pro
  • Nerina Pallot: Fires
  • Petti di pollo al forno
  • Leffe blonde
  • Wacom bamboo
  • Nikon D40
  • Garmont Nagevi
  • Tolkien's books
  • Lunch on skyscraper
  • I Am Sam
Grafika by Števo Bačkor running Wordpress